(najmä tuhosti a pevnosti). Jednou z ciest na dosiahnutie spomenutého cieľa je používanie kompozitných materiálov, tvorených mimoriadne pevnými vláknami, uloženými vo vhodnom spojive (matrici). Ďalšiu z možných ciest konštruktéri takpovediac "odkukali" zo živej prírody. Ak sa pozrieme pod mikroskopom na štruktúru dreva či kostí, zistíme, že tieto prírodné materiály obsahujú dutinky, ktoré nemajú nosnú funkciu, ale celý materiál odľahčujú. Inšpirovaní prírodou, vyvíjajú konštruktéri ľahčené kovy, obsahujúce množstvo dutiniek. Tieto kovy svojou štruktúrou pripomínajú tuhú penu či špongiu a preto by sme ich mohli nazývať penové (resp. vypenené) kovy. Na to, aby sa z bežného kovu stal penový kov, treba doň nejakým spôsobom zaviesť plyn, ktorý vnútri kovu vytvorí poprepletanú sieť bubliniek. Akým spôsobom sa dá plyn do kovu zaviesť? Jednou z možností je zmiešať kovový prášok s malým množstvom penotvorného činidla a túto zmes lisovať do tvaru rôznych profilov. Druhý spôsob spočíva v naplnení dutých oceľových telies stlačeným polotovarom. Pri ohrievaní takýchto materiálov sa z hydridov uvoľňuje vodíka a z uhličitanov kysličník uhličitý. Pôsobením týchto plynov dôjde k "speneniu" kovu, pričom výsledným produktom je tuhá, ľahká a pritom veľmi pevná kovová špongia. Jednou z hlavných "fínt" pri výrobe takýchto inovatívnych materiálov je nájdenie správneho pomeru medzi kovom a penotvorným činidlom, pretože k efektu vypenenia či spenenia musí dôjsť tesne pod bodom topenia kovu. Jedným z popredných európskych pracovísk, ktoré sa zaoberajú vývojom penových kovov a výrobou súčastí z takýchto kovov, je Centrum kovovej peny, patriace pod Fraunhoferov ústav IWU v nemeckom meste Chemnitz. V tomto centre bolo už vyrobených veľa prototypov a sériových súčiastok z penového kovu. Súčiastky z penového kovu (najmä penového hliníka) majú potenciálne uplatnenie v konštrukcii automobilov, a to ako ľahké deformačné členy. Takéto členy, tvoriace napríklad nosiče nárazníkov, odolávajú malým nárazom a deformujú sa až pri veľkých nárazoch, pričom ich deformáciou sa absorbuje veľké množstvo energie. Doteraz najväčšia súčiastka z penového kovu má dĺžku šesť metrov a bola vyrobená pre obrábací stroj Dynapod.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.