vyslal na Zem vyše 700 000 mimoriadne kvalitných snímok vesmíru. Na týchto snímkach astronómovia identifikovali okolo 22 000 vesmírnych objektov, z ktorých mnohé sú od nás vzdialené milióny svetelných rokov. Štúdium snímok umožnilo podstatnou mierou rozšíriť naše znalosti o vesmíre, o cestách ktorými sa vyvíja i o jeho veľmi vzdialenej histórii. Pripomeňme si niektoré základné údaje o Hubbleovom vesmírnom teleskope. Hubbleov teleskop je prvým optickým teleskopom, ktorý bol vynesený do kozmu a umiestnený na obežnú dráhu okolo Zeme. Teleskop vyniesol do vesmíru raketoplán Discovery (let STS-31), a to 24. apríla 1990. Už o deň neskôr bol teleskop umiestnený na obežnú dráhu vo výške 612 kilometrov nad povrchom Zeme, pričom sklon dráhy voči rovníku je 28,5o. Jeden oblet okolo Zeme trvá 97 minút, pričom voči zemi sa teleskop pohybuje rýchlosťou približne 28 000 km za hodinu. Teleskop môže robiť snímky v spektrálnej oblasti od 110 do 2 500 nanometrov, čo je oblasť siahajúca od ultrafialového svetla cez viditeľné svetlo až po blízku infračervenú oblasť. Primárne zrkadlo teleskopu Cassegrainovho typu má priemer 2,4 metra, hmotnosť zrkadla je 828 kg. Sekundárne zrkadlo má priemer 0,3 metra a hmotnosť 12,3 kg. Dĺžka celého teleskopu je 13,2 metra, jeho maximálny priemer je 4,2 metra. Celková hmotnosť teleskopu je 11 110 kg. Vývoj, výroba a vypustenie teleskopu stáli približne 1,5 miliardy dolárov. Na zásobovanie teleskopu elektrickou energiou slúžia dva solárne panely, každý dĺžky 7,5 metra. Solárne panely sú schopné generovať až 3 000 W elektrickej energie. Elektrickou energiou zo solárnych (fotovoltaických) článkov sa dobíja šesť akumulátorov typu NiH (ich kapacita je ekvivalentná približne 20 bežným automobilovým akumulátorom). Stabilizačný systém teleskopu je schopný nastaviť teleskop na daný cieľový objekt so stabilitou sedem tisíciny oblúkovej sekundy. Obrazne povedané, odchýlka od stabilného smeru nie je väčšia ako je šírka ľudského vlasu, videného zo vzdialenosti 1,6 kilometra. Prvú snímku vyslal teleskop na Zem 20. mája 1990 išlo o snímku zhluku hviezd NGC 3532. V súčasnosti generuje vesmírny teleskop každý deň približne 3 až 4 GB údajov, čo je približne toľko údajov, koľko sa vojde na šesť CD-ROM. Žiaľ, po vyhodnotení prvých snímok z teleskopu sa ukázalo, že niečo nie je s ním v poriadku. Ostrosť snímok bola negatívne ovplyvnená sférickou aberáciou, ku ktorej došlo chybou pri výrobe hlavného zrkadla. Preto sa v decembri 1993 uskutočnila prvá servisná misia, počas ktorej kozmonauti inštalovali do teleskopu korekčnú optickú sústavu COSTAR. Išlo o historicky prvú opravu ďalekohľadu vo vesmíre. Neskôr sa uskutočnili ďalšie tri servisné misie, a to vo februári 1997, v decembri 1999 a vo februári 2002. Piata servisná misia bola kvôli havárii raketoplánu zrušená. Medzi hlavné prístroje, umiestnené na palube Hubbleovho teleskopu, patrí aj širokouhlá a planetárna kamera, kamera na snímanie objektov s malým jasom, spektrograf pre takéto objekty a spektrograf s vysokou rozlišovacou schopnosťou. Možno treba zdôrazniť, že hlavnou výhodou pozorovania vesmíru teleskopom, umiestneným na obežnej dráhe okolo zeme, je to, že vesmírny teleskop sa do diaľok vesmíru nedíva cez vrstvu atmosféry, ktorá spôsobuje zoslabenie a rozptýlenie prichádzajúceho svetla či infračerveného žiarenia a tým aj skreslenie či "zneostrenie" získaných snímok.

Stručne spomenieme najväčšie objavy, za ktoré vďačíme Hubbleovmu vesmírnemu teleskopu.

Tento teleskop poskytol astronómom snímky galaxií v zárodočnom stave a umožnil tak študovať evolúciu galaxií. Jednou z najznámejších sérií snímok, ktoré teleskop vyslal na zem, je séria s názvom Hubble Deep Field (HDF), čo voľne možno preložiť ako Hubbleov pohľad do hĺbky (vesmíru). Ide o snímky malej časti oblohy, na ktorých bolo odhalených okolo 3 000 galaxií, pričom niektoré z nich sú staré až 10 miliárd rokov. Oblasť HDF sa stala jednou z najštudovanejších oblastí oblohy, pričom táto oblasť bola preskúmaná v širokom rozsahu vlnových dĺžok, a to od rádiových vĺn až po infračervené žiarenie. Na základe snímok, vyslaných Hubbleovým teleskopom, došli astronómovia k záverom, že "mladý" vesmír bol vyplnený oveľa menšími a nepravidelnejšie tvarovanými galaxiami než sú galaxie, ktoré sú bližšie k nám. Pri svojom "prezeraní" vesmíru identifikoval teleskop najvzdialenejšiu doteraz pozorovanú explóziu hviezdy, a to supernovu, ktorá explodovala pred 10 miliardami rokov. Pri skúmaní tejto supernovy, označenej 1997ff, došli astronómovia k záveru, že gravitácia spomalila expanziu vesmíru po big bangu (veľký tresk). Toto zistenie z roku 2001 posilňuje domnienku, že expanzia vesmíru sa len nedávno začala zrýchľovať. Zatiaľ sa nevie, čo spôsobilo urýchlenie expanzie, ale niektorí vedci sa domnievajú, že v kozme pôsobí mysteriózna odpudivá sila, ktorá núti galaxie vzďaľovať sa od seba čoraz rýchlejšie. Jednou z hlavných úloh Hubbleovho teleskopu bolo prispieť k presnejšiemu stanoveniu Hubbleovej konštanty. Táto konštanta udáva mieru, akou narastá rýchlosť pohybu galaxie v závislosti na jej vzdialenosti od nás. Hubbleova konštanta je z matematického hľadiska konštantou úmernosti v matematickom vyjadrení Hubbleovho zákona. Podľa tohto zákona, ktorý navrhol americký astronóm Edwin Powell Hubble, existuje lineárna závislosť medzi vzdialenosťou galaxie od nás a rýchlosťou jej vzďaľovania. Prevrátená hodnota konštanty sa nazýva Hubbleov čas, čo je vlastne maximálny vek vesmíru za predpokladu, že expanzia sa nespomaľuje. V roku 1999 oznámil tím astronómov, že na základe meraní vzdialeností k 18 galaxiám, z ktorých niektoré sú od nás vzdialené 65 miliónov svetelných rokov, získal presnejšiu hodnotu Hubbleovej konštanty. Z hodnoty tejto konštanty vyplynulo, že vek nášho vesmíru je 12 až 14 miliárd rokov. V apríli 2002 oznámil iný tím astronómov, že použitím odlišnej metódy stanovenia veku vesmíru dospel k podobnému odhadu (12 až 13 miliárd rokov). Vedci sa dnes viac či menej zhodujú na tom, že vek vesmíru je 13,7 miliardy rokov. V roku 1994 poskytol vesmírny teleskop spektroskopický dôkaz o existencii supermasívnych čiernych dier, čo sú kompaktné "monštrá", ktoré majú takú hmotnosť ako milióny alebo až miliarda našich Sĺnk. Tieto "požierajúce stroje" nemožno pozorovať priamo, pretože z nich nemôže nič(ani svetlo) uniknúť. Hubbleov teleskop poskytol aj vizuálny dôkaz o tom, že okolo mladých hviezd sa bežne vyskytujú prachové disky, tvoriace "surovinu" na formovanie planét. V roku 1994 odhalil teleskop, že takéto disky rotujú prinajmenšom okolo polovice hviezd v hmlovine v súhvezdí Orion. Tým sa posilnil predpoklad, že planetárne systémy sú vo vesmíre bežné. Vedci sa domnievajú, že Zem a ďalšie planéty našej Slnečnej sústavy vznikli z podobných diskov približne pred 4,5 miliardy rokov. V roku 2001 teleskop po prvý raz priamo detegoval prítomnosť atmosféry na planéte, obiehajúcej okolo hviezdy mimo našej Slnečnej sústavy. Ide o plynovú planétu, podobnú Jupiteru, ktorá obieha okolo hviezdy HD 209458, ktorá je podobná nášmu Slnku a ktorá je od nás vzdialená 150 svetelných rokov.

Za 15 rokov vykonal Hubbleov teleskop približne 88 000 obletov okolo Zeme, pričom preletel vzdialenosť okolo 4 miliardy kilometrov. Služby unikátneho vesmírneho teleskopu využíva približne 3 900 astronómov na celom svete, ktorým údaje a snímky, poskytnuté Hubbleovým teleskopom, poslúžili na napísanie vyše 4 000 vedeckých článkov. Pri príležitosti 15. výročia vypustenia HST zverejnila NASA unikátne a mimoriadne ostré a detailné snímky majestátnej špirálovej galaxie M51 (známej ako vírová galaxia) a Orlej hmloviny. Tieto zábery sú také ostré a podrobné, že ich možno zväčšiť na veľkosť bilbórdov.

Možno ešte dodať, že americký astronóm Edwin Powell Hubble, po ktorom je jubilujúci vesmírny teleskop pomenovaný, žil v rokoch 1889 až 1953 a venoval sa najmä výskumu hmlovín. Hubble zistil, že niektoré hmloviny sú plynné oblaky vnútri našej galaxie, zatiaľ čo tzv. špirálové hmloviny sú mimogalaktické hviezdne sústavy. V roku 1925 vypracoval Hubble klasifikáciu galaxií, ktorá sa používa dodnes. Za najväčší Hubbleov prínos k rozvoju astronómie a kozmológie sa považuje už spomenutý zákon, podľa ktorého sa galaxie od nás vzďaľujú tým rýchlejšie, čím sú od nás ďalej. Americká agentúra NASA dúfa, že Hubbleov vesmírny teleskop bude spoľahlivo pracovať do rku 2011, keď má byť vypustený nový vesmírny teleskop, nesúci meno astronóma Jamesa Webba.

Autor: rm

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.