Napríklad v recyklovanej kauze ústavného zákona o rušení Mečiarových amnestií. Po troch neúspešných pokusoch v minulom volebnom období sa kresťanskí demokrati opäť pokúsili o otvorenie možnosti trestných stíhaní vo veciach únosu malého Kováča a zmareného referenda. Neúspešne. Kolaps bol spektakulárny - na prechod do druhého čítania chýbalo horibilných 25 hlasov.
Výsledok ale neprekvapil, hoci sa preratúvali rôzne kombinácie. Návrh prichádzal v čase, keď sa pomer Fico-Mečiar dostal na bod absolútneho mrazu. Predseda Smeru v dobách, keď už trikrát hlasoval v tejto kauze proti KDH, prezentoval zásadné stanovisko, že pokiaľ amnestie sú "morálny suterén", ich zrušenie by bol "právny suterén". Vývoj zahýbal Ficovými pohľadmi na suterén - tentoraz mal klub Smeru údajne "názorovú voľnosť" pri tomto hlasovaní. Nepomohlo. Ficova láska k Mečiarovi nenalomila Smer až natoľko, aby s výnimkou polodisidenta Hanzela (ktorý čím ďalej tým častejšie hlasuje inak ako klub) návrh podporili.
I hlasovanie SDKÚ sa očakávalo s istým napätím ako údajný barometer vzdialenosti, ktorú urazili na ceste k dohode o povolebnom usporiadaní dvaja partajní lídri. Možno to mali iba dobre rozpočítané, fakt ale je, že tentoraz Dzurinda Mečiarovi príliš nenadbiehal. SDKÚ návrh do nohy podporilo, ale - stále málo. Pomer odporcov a zástancov na pléne by musel byť oveľa vyrovnanejší, aby sa potvrdili či vyvrátili špekulácie, že KDH mohlo svojím návrhom zúžiť manévrovacie pole Mikuláša Dzurindu pred voľbami... Napokon, blyslo sa aj ANO. Po sprche, ktorú útržili na koaličnej rade za Fronca, sa udobrovali jednomyseľnou podporou návrhu KDH. A stále zúfalo málo...
Spravodlivosť v kauzách zmareného referenda a zavlečenia prezidentovho syna teda nastolená na Slovensku nebude. K tomu ťažko veľa zásadného dodať. Skôr zaujali sprievodné kolority. Hoci hlasovanie temer žiadneho jednotlivca neprekvapilo, naši politici sa nesprávajú dvakrát konzistentne. Trojnásobný premiér a večný predseda HZDS pohrozil KDH v rozprave, že ak návrh nestiahnu, tak "tam, kde boli predpokladané koalície a dohody, nebudeme uzatvárať". Dokonca ani v Nitre nie (známa protimaďarská koalícia), kričal Mečiar. To je pikantné preto, lebo to bolo KDH, ktoré asi pred pol rokom oznámilo, že "prerušuje rokovania na všetkých úrovniach s HZDS, kým budú pokračovať útoky na predstaviteľov KDH v NR SR". Vtedy išlo, zhodou okolností, tiež o nejaké odvolávanie Fronca. O pár mesiacov neskôr KDH z hrozby diskrétne vycúvalo. Zrejme preto, lebo regionálni šéfovia v Nitre (Pavol Abrhan) veselo s HZDS o koalícii vyjednávali. Podpredseda Minárik, ktorý bol včera predkladateľom "antiamnestie", argumentoval tým, že "dôvody na prerušenie kontaktov pominuli". Nie je jasné, čo konkrétne pominulo, lebo do Fronca (a ešte väčšmi Lipšica) sa navážali házedesáci celý čas rovnako, ak nie ešte viac. Ani na jeseň, ani cez zimu sa KDH Mečiarove amnestie nezdali nemorálne až do tej miery, aby sa proti Maďarom v Nitre nespájali... Medzitým, verejne a i po kuloároch, bili po hlave Dzurindu, že pripúšťa povolebné partnerstvo s HZDS.
Včera to bol pre zmenu Mečiar (!!), ktorý vyvolával, že "nemáte zmysel pre spravodlivosť, česť a právo, keď sa obnoví, príďte". Nie je vôbec isté, či tento výbuch veští naozaj rozbitie nitrianskej koalície, keďže antiamnestie neprešli. Ak ale áno, tak snaženie KDH celkom zbytočné nebude... Máločo potrebuje Slovensko menej ako etnické koalície.
Konzistentný vo vlastnej veci je jedine Mečiar. Jeho včerajší výron zlosti a pokrytectva na parlamentnom pléne neznesie komentár. Názor, že rušenie amnestie ústavnou väčšinou v parlamente je útok proti právnym istotám, je legitímny. Môže ho hlásať ktokoľvek, existuje tisíc sudcov, prokurátorov či advokátov, ktorí sa k nemu prihlásia. Iba jeden človek (a jedna strana) nemá minimálny nárok sa ozvať - ten, ktorý túto nehoráznu amnestiu vyhlásil. Ak exprezident Kováč vedel, že jeho syn má byť unesený, a nekonal, ak KDH financovalo celý komplot proti vtedajšej vláde, čo Mečiar okrem iného tvrdil, tak sú to len a len tisícpercentné dôvody, aby sa všetko do dôsledkov vyšetrilo. Žiadny politik, ani zastupujúci prezident, nemá právo zastaviť na večnosť vyšetrovanie závažných trestných činov preto, lebo sa domnieva, že "v tejto kauze nie je možný spravodlivý proces". Argumentom, že - okrem iného - chcel zachrániť exprezidenta Kováča pred trestným stíhaním, Mečiar urazil nielen obete, ale celú verejnosť, ktorá ešte nie je úplne padnutá na hlavu. Rušiť amnestie by bolo naozaj precedentné, ale bezprecedentný je i Mečiar - osobne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
