naposledy. Skvelé, ale nepodstatné. Pred slovenským voličom sa dnes týči omnoho závažnejšia otázka: Na čo k eurournám v budúcnosti vôbec chodiť?
Dôvodom je udalosť, ktorá sa odohrala v europarlamente minulý týždeň. Pri jednom z mála hlasovaní, ktorých výsledok doletel až na Slovensko, totiž vyšlo na svetlo božie, že časť našich europoslancov hlasuje od buka do buka, úplne nezávisle od programu strán, na kandidátkach ktorých boli zvolení. To je, optikou eurooptimistov či europesimistov, súmrak zastupiteľskej demokracie. Ak totiž zvolený zástupca ľudu tlačí gombík za presný opak toho, čo od neho tá časť ľudu, ktorá kandidátku s jeho menom volila, očakáva, tak sa to inak hodnotiť nedá. Konkrétne: Ak dvaja europoslanci KDH a SMK a jeden poslanec SDKÚ podporujú európsku smernicu, ktorá by v prípade platnosti v schválenej podobe vylúčila akékoľvek výnimky z maximálneho pracovného času 48 hodín, tak idú čelom proti programu vlastných strán (i záujmom SR). A presne to sa stalo.
Hoci v slovenskom Zákonníku práce existujú aj po reforme významné neliberálne obmedzenia, všeobecne experti súdia, že dnes máme jednu z najkvalitnejších právnych úprav trhu práce na svete. Keby smernica, o ktorej je reč, nadobudla na Slovensku platnosť, mohli by sme skvelý reformný zákonník rovno roztrhať. Klauzula, podľa ktorej žiadny zamestnanec NESMIE - ani po eventuálnej dohode so zamestnávateľom a ani v úhrne viacerých úväzkov - stráviť v práci viac ako 48 hodín, by odrovnala konkurencieschopnosť mnohých odvetví a vlastne celej krajiny. (To platí, keďže slovenské obmedzenie na ešte kratších 40 hodín a nejaké výnimky sa týka iba jedného zamestnania, kým eurosmernica je o úhrne všetkých úväzkov.) O obrovskom náraste byrokracie, ktorú by vyžadovala kontrola dodržiavania a prípadný sankčný režim, nevraviac. Takúto nebotyčnú hlúposť a sabotáž proti záujmom štátu by s triezvym (doslova i v prenesenom význame) rozumom a pri čistom svedomí nemohol podporiť žiadny koaličný poslanec - v NR SR. V europarlamente sa takíto našli - piati z ôsmich. Otázka vyššie má teda absolútne racionálne opodstatnenie - načo ich voliť? Aby škodili?
Europoslanec Gaľa z SDKÚ s vážnou tvárou sranduje, že on podporil socialistický návrh preto, lebo on sám je lekár a uľavilo by sa jeho kolegom, ktorí by nemuseli naháňať nadčasy. Hovorí nezmysly (riaditelia nemocníc vám obratom vysvetlia, že pohotovostné služby na oddeleniach by skolabovali), ale o to nejde. Aj keby argumentácia stopercentne sedela, Gaľa predsa nesedí v EP za lekárov, mimo ktorých ešte existuje tisíc iných záujmových skupín, ale za voličov SDKÚ. Tej SDKÚ, ktorá mala v programe liberalizáciu pracovného trhu, dostala to do vládneho vyhlásenia a potom v koalícii presadila. Ľudia, ktorí ho volili, očakávali od neho predsa plnenie tohto programu. Ako sa dá vo fundamentálnych veciach hlasovať naopak?
Kolega Mikolášik z KDH bol azda ešte srandovnejší. Bránil sa tým, že nemal dostatok informácií. Dobrá replika je, že sa mal informovať. Okrem iných "pozorností podniku" mu európski daňoví poplatníci hradia aj telefón. Ale: Čo je to za poslanec, ktorý nemá elementárne jasno v programe vlastnej strany a prioritách vlády? Keď sa v januári hlasovalo v EP o európskom rozpočte, sťažovala sa na zlú komunikáciu s vládou poslankyňa Záborská. V poriadku - to je rozpočet, príliš zložitá a členitá problematika, chcela konzultovať. Ale v takejto triviálnej záležitosti? Zistenie, že naše milé "pravicové" strany napchali na eurokandidátky ľudí, ktorí nie sú politicky svojprávni v elementárnych otázkach, je hrozné.
Keby Gaľa, Mikolášik, Záborská, Edit Bauer a Duka-Zólyomi sedeli v NR SR, sto ku jednej, že by v tej istej veci hlasovali v intenciách vládneho programu. Strany by si ich ustrážili. V Bruseli sú na dlhej reťazi, nikto ich nevidí a - teraz sa ukázalo - nikto nekontroluje. Sú ďaleko, eroduje politická zodpovednosť, nastupuje voluntarizmus a vlastná "tvorba". Ľudovít Kaník sľubuje, že jeho rezort sa bude snažiť posúvať materiály k dôležitým hlasovaniam skôr. To môže od kauzy ku kauze pomôcť - podstata je však v inom: Európsky parlament je ďaleko, nefunguje spätná väzba poslancov na voličov a verejnú mienku. To je demokratický deficit, ktorý sa nedá odstrániť. Schodok navyšuje nekvalita straníckych kádrov. Na eurolistiny - česť výnimkám - sa píšu mená z tretieho a štvrtého sledu partajnej hierarchie. My vieme a vidíme denne, ako vyzerajú elity z prvej línie. Preto je a zostane voľba do EP lotériou. A je totálne jedno, či pôjdeme v sobotu alebo nedeľu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
