hygienických predpisov spĺňajúcich podmienky Európskej únie (EÚ) viac ako 4 miliardy Sk. Ich
návratnosť je však pomalá, nakoľko ceny mliečnych produktov sa podľa očakávania nezvýšili. Naopak, odbytové ceny mliekarenských výrobkov stagnujú, dokonca u niektorých klesli až na úroveň odbytových cien roku 2002.
Výnimkou je mliekarenské maslo. Tlačovú agentúru SITA o tom informoval pri príležitosti Svetového dňa mlieka, ktorý pripadol na utorok 17. mája, predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Blcháč. Svetový deň mlieka sa oslavuje od roku 1957. Na jeho vzniku sa dohodli významní lekári a odborníci z oblasti výživy z celého sveta vo švajčiarskom Interlakene na medzinárodnej konferencii. Konštatovali tam okrem iného, že práve mlieko a mliečne výrobky majú svojím harmonickým zložením nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí, a to zvlášť u detí a u ľudí zdravotne postihnutých. Preto navrhli, aby sa každoročne 3. májový utorok oslavoval Svetový deň mlieka
J. Blcháč dodal, že ceny mlieka a mliečnych produktov sa znížili najmä pod tlakom obchodných reťazcov. Na druhej strane vzrástla nákupná cena surového kravského mlieka od farmárov. Kým v roku 2003 bola nákupná cena 9,22 Sk/l, koncom roka 2004 to bolo 9,80 Sk/l a v tomto roku dosahuje cena 9,99 Sk/l. Reštrukturalizáciou, špecializáciou a koncentráciou spracovateľských technológií klesol počet veľkých priemyselných mliekarenských podnikov od roku 1993 z 34 na súčasných 13 a spolu s malými mliekarňami ich je v súčasnosti celkom 30. Nákup a spracovanie mlieka dosiahol pred vstupom do EÚ v roku 2003 objem 976,5 tisíc ton mlieka. V roku 2004 sa znížil nákup mlieka v porovnaní s
predchádzajúcim rokom o 4 % a ku koncu roka dosiahol objem 937,2 tisíca ton. "Medziročne pokračuje pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v prepočte na obyvateľa. Kým v roku 1990 to bolo 226,3 kg, v roku 1999 už iba 161,4 kg a podľa posledných kompletných údajov v roku 2003 to bolo už iba 158,3 kg mlieka na obyvateľa za rok. Pritom podľa odborníkov je odporúčaná dávka 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa za rok," uviedol J. Blcháč.
Napriek negatívnym vplyvom na mliekarenský priemysel sa darí slovenským spracovateľom presadzovať sa aj na trhoch EÚ. Exportnými komoditami sú najmä syry, kyslomliečne výrobky a sušené mlieko. Napriek tomu skončil mliekarenský
priemysel v minulom roku spomedzi potravinárskych odvetví s najvyššou stratou, ktorá dosiahla 511,9 milióna Sk. Podľa J. Blcháča má nižšia spotreba mlieka vplyv aj na poľnohospodársku výrobu, ale prejavuje sa negatívne aj na
zdravotnom stave obyvate?stva. Podľa údajov lekárov sa tento pretrvávajúci a prehlbujúci trend už dnes prejavuje na zdravotnom stave obyvateľstva, a to zvýšeným výskytom osteoporózy, nižším vekom žien trpiacich na túto chorobu,
väčším výskytom zubného kazu u detí a podobne.
Autor: jšt
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
