"najdôležitejší zákon po roku 1990". Keby povedal "v oblasti súdnej moci", nič by zo svojich zásluh neubral, zachoval by sa ale slušnejšie k pravde. Fakt je, že ide o významný počin a posun, paradoxné zase to, že politicky zostane tento reformný krok hlboko v tieni nezdaru KDH pri zavedení školného. Zadosťučinenie môžu pociťovať všetci tí (najmä politici SDKÚ), ktorí žiarlili na mediálnu popularitu reforiem v rezortoch vnútra a spravodlivosti.
Ohlasy na nový trestný kódex, ktorý Lipšic pred tromi mesiacmi stiahol zo záverečného hlasovania kvôli nedohode na paragrafe "podpora zločineckých skupín", sú opäť priaznivé. Je interesantné, ako tzv. liberálne médiá (to je slovník KDH) vyzdvihujú a chvália sprísnenie postihov u mnohých skutkových podstát, čo sa interpretuje ako hlavný znak a prínos nového trestného zákonníka. V zmysle, ako je liberalizmus chápaný dnes v Európe, by však mali byť k sprísneniam a posilneniu represie naopak kritické. Ale dobre - viesť spor s Lipšicom o horné či dolné sadzby je bez hlbokej znalosti toho, ako sú tie-ktoré trestné činy upravené inde, zbytočné a trochu násilné. Trest má byť odstrašujúci. Filozofia, že spoločnosť má chrániť obeť a nie páchateľa, je akceptovateľná. V princípe.
Najväčší diškurz sa viedol okolo trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá napokon neprešla, hoci Lipšic veľmi bojoval, aby aspoň v oklieštenej podobe v návrhu zostala. Snažil sa až tak, že ako kádehák neváhal spomínať autoritu EÚ, ktorá to vyžaduje. To je pravda, na pozadí ktorej sa ale vypuklo vyjavuje, že trestnou rukou štátu namierenou voči súkromnému sektoru je tento minister posadnutý nad únosnú normu. Fakt je, že trestnosť právnických osôb sa po svete široko zavádza. Ide však o inštitút neprirodzený a svojím spôsobom až absurdný: Zatiaľ v západnej kultúre platilo, že trestne zodpovedná môže byť iba osoba, entita, bytosť, ktorá je mentálne spôsobilá uvedomiť si následky svojich činov. Teda nie napr. dieťa, zviera či rastlina. Eseročka, akciová spoločnosť a pod. sú právne fikcie, nemajú intelekt ani dušu a teda ani perceptory vedomej zodpovednosti. Ak porušia zákon, vždy existuje majiteľ, manažér, konateľ či ktokoľvek, kto sa previnil a môže byť stíhaný ako fyzická osoba.
Nedá sa nevidieť, že trestná zodpovednosť právnických osôb je zástupný a umelý konštrukt, ktorý, napriek všetkým populistickým rečiam, len supluje neschopnosť štátnych orgánov vymáhať právo štandardnými postupmi. A zároveň - čo môže byť nebezpečné - posilňuje moc a vplyv štátu nad ekonomikou. Keby sme boli presvedčení, že orgány činné v trestnom konaní pracujú maximálne efektívne a v súboji so zločinom predsa prehrávajú, tak - povedzme. Presvedčení o tom, že vnútro, prokuratúra a súdy pracujú dobre, však ani náhodou byť nemôžeme. Štát si má najskôr urobiť poriadok u seba a až potom vymýšľať nové spôsoby represie.
Je zrejme dobre, že táto novinka neprešla, hoci populizmus typu "už by mal prísť čas, keď v obchodnej spoločnosti nie je zodpovedný iba vrátnik, ale aj tí, čo ju vlastnia", znie veľmi dobre. Ako zásada je to v poriadku - ale prečo len pri obchodnej spoločnosti? Prečo rovnakou filozofiou neposudzovať aj korupciu, tunelovanie, verejné obstarávanie (rokovacie konanie bez zverejnenia) u štátnych orgánov? Lipšica a zrejme nikoho nenapadne, že ak sa v správe SIS trikrát po sebe spomína korupcia napr. v rezorte pôdohospodárstva, a stále niet konkrétneho páchateľa, tak - poďme zrušiť celé ministerstvo. Alebo mu dajme aspoň pokutu - vrátiť polovicu dotácií.
Do kódexu ale prešla iná novinka - trestný čin "porušenia dôvernosti prejavu osobnej povahy". Toto je zrejme slovenské špecifikum, typická ukážka prenikania trestného práva do súkromnej sféry. Politici sa boja publikovania nejakých nahrávok, a tak hneď vymyslia a presadia zákon na svoju obranu. Iný nezmysel je ponechanie sexuálnej zrelosti na 15 rokoch veku, pričom trestná zodpovednosť sa znížila na 14. To je absurdum - netreba vysvetľovať prečo. Tu je plasticky vidieť, ako politici kašlú pri svojom rozhodovaní i na tie najzákladnejšie princípy a riadia sa výlučne spoločenskou objednávkou. Naďalej trestné bude aj hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Sloboda slova, dovidenia. A perličky by sa dali vyratúvať.
Celkove je však nový Trestný zákon určite pokrok. Veľmi mu tlieskať by ale bola asi chyba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
