takého flagrantného porušenia partnerskej zmluvy, že ako najminimálnejšie minimum by sa žiadalo aspoň nejaké radikálne ultimátum.
Vyhlásenie predsedu, že sa odteraz "cítia slobodní pri akomkoľvek hlasovaní v parlamente", sa dá interpretovať i tak, že koaličná zmluva odteraz pre KDH neplatí. Pre uši verejnosti sú však tieto slová nezrozumiteľné a mäkké. KDH zaujalo dokonale schizofrenickú pozíciu - z koalície neodchádza, ani nikoho z nej nevyháňa, ale tak trochu sa necíti svojimi záväzkami do budúcnosti viazané. Budú hľadať "spôsoby riešenia zotrvania Pavla Ruska v koalícii". Hahaha - to nemusia, spôsob zotrvania si menovaný nájde aj sám.
Čo to všetko je? Zmätočné signály, ktoré svedčia o slabosti, nerozhodnosti a najmä túžbe zotrvať pri moci pri akomkoľvek rozklade. KDH svoj verejný spor o školstvo s ANO prehralo. Ako sa odrazí táto zmätená mäkkosť na preferenciách, sa ešte uvidí. Zaslúžili by si pokles o pár percent - aby sa poučili.
Verejný odkaz udalosti je totiž zničujúci: Na Slovensku sa môžu hore-dole porušovať zmluvy, trebárs aj koaličné. Následky nie sú žiadne. Už pred viac ako rokom, keď fakticky stratili platnosť niektoré body koaličnej zmluvy, sme vyveštili, že ak vládne strany neprispôsobia svoj písomný kontrakt novej situácii, bude to niesť zlé následky. Teraz ich máme na tanieri - normálnemu voličovi, ktorý sleduje logiku vzťahov a nie verbálne kydy, nie je jasné, kto vládne na Slovensku. To, že premiér sa volá stále Dzurinda, nie je vždy smerodajné. Ako si všimol kolega Leško v SME, niektoré zákony či časti zákonov prijímajú parlamentné koalície, ktoré organizuje napr. poslanec Vavrík. Koalícia vo vláde sa častokrát rozchádza so skladbou víťazných koalícií v NR SR. Politický systém je na cucky a občan stráca prehľad, kto nesie za čo zodpovednosť.
V KDH si povedali, že ani toto nie je prekážka v dovládnutí. Otázka, že čo nastane "deň po", keby vládu opustili, je isteže tiež prejavom politickej zodpovednosti. Situácia je členitá a mnohoriziková, to nikto nepopiera. Legitímne sa preto môžu zdať i navonok zbabelé a utilitárne scenáre. Dokonca sú možno aj správne, hoci tak nevyzerajú. Len ich treba akosi zrozumiteľne odkomunikovať a vyjasniť, že čo sa deje resp. nedeje.
Pod túto kritiku patrí, samozrejme, aj SMK a SDKÚ. A, predovšetkým, premiér. Pôžičkový zákon nie je agenda KDH, ale programového vyhlásenia vlády. My vieme, že o schválenie školného v predvolebnom roku veľmi nestáli (a dokonca sa niektorí - najmä v SMK - aj ticho radujú). Ale tváriť sa, že sa udialo iba akési nepríjemné pokĺznutie a "každý deň prináša nové výzvy" (Dzurinda), je multilaterálne choré. Teda nielen zo strany KDH.
Isteže, z vládneho programu zostane nedorobených podstatne viac vecí, ako jeden zákon o školnom. Napokon, taký vládny program ešte nikto nevidel, ktorý by signatári splnili na 100 percent (ani 90 či tak podobne). Dôvody môžu byť pestré - napríklad aj dezercie nejakých poslancov. V prípade študentských pôžičiek a ANO však došlo k verejnej sabotáži na otvorenej scéne. Ak toto sa smie beztrestne, čo príde nabudúce?
Zmätočné je, že noví občania vzdorujú akoby udatne. Je naozaj zarážajúce, že v toľkých TV diskusiách im ešte nikto poriadne nevysvetlil, že kľúčové na celej kauze je rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Teda konkrétne: Aj keby nosil Fronc kopytá s rohami a nevedel sa ani podpísať, aj tak stoja vyššie záväzky, ktoré zmluvne spečatili, ako nejaký subjektívny názor na ministra. Jeden z princípov, na ktorých stoja nielen politické systémy, ale celá západná civilizácia, je posvätnosť zmluvy. Oni mohli v koalícii presadzovať Froncovu výmenu, ale keď nezískali väčšinu, museli ustúpiť. A ak mali námietky také principiálne, že sa ustúpiť nemôže, tak zmluvu vypovedať a sami odísť. Noví občania ale základným pravidlám, na ktorých stojí svet, nedokážu rozumieť; oni nepodporili zákon, lebo Fronc je neschopný. Neskutočné. Kam by sa všetky koalície sveta dostali, keby sa jeden člen začal takto správať? Iná vec je, že si to mohli dovoliť, keďže "partnerov" už poznali a usúdili, že sa im zrada prepečie beztrestne. A preto by sa nemala - za nič na svete.
Slovensko čaká nevypočítateľný rok s jedinou istotou - v koalícii je každý podraz a každé svinstvo už nielen možné, ako tomu bolo aj doteraz, ale i vopred ospravedlnené. Hranica neprípustného neexistuje. Kým si nezačnú vzájomne znásilňovať manželky, vydržia spolu. A možno aj potom - ktovie. Katastrofa je, že takto sa správa koalícia, ktorá výkonnostne a výsledkami nekonečne prevyšuje všetky predchádzajúce...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
