Slovenska so zavedením rovnej dane. "Verím, že tento dialóg, aj podľa toho, čo som z úst pána premiéra Koizumiho počul, môže viesť k zvyšovaniu záujmu japonských investorov o Slovensko, ale nielen investorov. Aj turistov, umelcov, vedcov," povedal Dzurinda po stretnutí novinárom. Premiér ešte na začiatku rokovania vyslovil záujem o japonské investície v oblasti hi
Koizumiho zaujímalo, ako sa zavedenie priamej dane prejavilo na príjme štátneho rozpočtu, ako sa zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty prejavilo na náladách obyvateľstva a politických postojoch opozície, ako vnímajú slovenský krok jeho susedia i zakladajúce štáty Európskej únie. "Bol som naozaj nesmierne prekvapený hĺbkou informácií a najmä hĺbkou záujmu japonského premiéra práve o tento segment našich reforiem," poznamenal Dzurinda. Podľa vlastných slov ho spôsob dialógu povzbudil. "Presvedčil som sa, že aj taká krajina, ako je Slovensko, má čo ponúknuť aj takej ekonomickej veľmoci, ako je Japonsko, svoju konkrétnu skúsenosť," vyhlásil premiér. Koizumi na záver stretnutia povedal, že o obsahu spoločných rozhovorov bude informovať svojich ministrov.
Obaja politici sa zmienili aj o geopolitickej situácii, situácii na Blízkom východe, rozširovaní jadrových zbraní a spoločnom zápase proti medzinárodnému terorizmu. Japonsko v poslednom desaťročí čelí vážnym štrukturálnym ekonomickým zmenám. Rast japonskej ekonomiky sa od roku 1970 s výnimkou niektorých rokov spomaľuje a i tento prírastok pochádza najmä z masívnych verejných investícií. V roku 1996 sa problémy dotkli Tokijskej burzy cenných papierov. Vláda sa koncom roku 1996 rozhodla zbaviť ministerstvo financií kontroly finančných inštitúcií. Deregulácia nastúpila do oblasti poisťovníctva i dopravy. V roku 1999 kabinet v snahe zamedziť hospodárskej stagnácii predložil nový program konjunktúry vo výške 18 biliónov jenov, v prepočte 5,154 bilióna SK. V tomto roku počíta japonská centrálna banka naďalej s ozdravením ekonomiky napriek opätovnej recesii. Kvôli nízkemu dopytu v sektore informačných technológií neočakáva žiadne veľké zmeny v exporte, zatiaľ čo v priemyselnej výrobe by malo dôjsť k miernemu poklesu. V roku 2004 rástlo druhé najväčšie národné hospodárstvo sveta vďaka silnému prvému kvartálu o 2,6 %. Až do konca roka však Japonsko registrovalo medzikvartálny pokles rastu hrubého domáceho produktu - v druhom kvartáli o 0,2 %, v treťom o 0,3 a vo štvrtom o 0,1 %.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
