pre zásahy v prípade krízových situácií vo svete.
Ministri obrany týchto krajín, vrátane slovenského Juraja Lišku (na snímke), včera v Bruseli podpisom potvrdili zámer vytvoriť takúto skupinu v sile asi 1 500 vojakov. Funkčná by mala byť v prvej polovici roku 2010. Slovensko chce do skupiny prispieť asi 200 vojakmi. „Slovensko bude to tejto bojovej skupiny, ktorá by mala byť aktívna počnúc rokom 2010, ponúkať dva dopravné vrtuľníky MI-17, jednu ženijnú rotu, vojenskú políciu, ktorá bude pôsobiť jedine v rámci vnútorného vyšetrovania v tejto skupine, bude tam čiastočne zastúpená logistika a zdravotnícky personál," povedal novinárom minister Liška.
O presných príspevkoch jednotlivých krajín budú po včerajšom podpise pokračovať technické rokovania, do konca roka by chceli krajiny podpísať memorandum porozumenia so všetkými podrobnosťami. EÚ bude mať celkovo 13 malých bojových skupín, veľké krajiny (Francúzsko, Taliansko, Británia, Španielsko) ich vytvoria samostatne, ostatní v spolupráci s inými štátmi. Prvá jednotka by mala byť funkčná už tento rok, ďalšia od roku 2006. Potom by únia chcela mať neustále k dispozícii aspoň dve bojové skupiny, ktoré majú byť rýchlo nasaditeľné (do piatich až desiatich dní) a schopné zotrvať v teréne najviac tri mesiace.
Hoci Liška by si želal, aby skupina nemusela nikdy zasahovať vo vojenskom konflikte, vylúčiť to nemožno. Jednotky by mali slúžiť tiež na humanitárnu pomoc, záchranné práce, udržiavanie mieru, krízový manažment. Prioritou skupiny, v ktorej je Slovensko, by mal byť podľa Lišku Balkán. Jednotky majú byť plne kompatibilné s jednotkami rýchleho nasadenia NATO. Slovenským zámerom preto je vyčleniť tie isté kapacity pre EÚ i alianciu.
Liška verí, že vždy keď bude potrebné nasadiť sily na viacerých miestach, dôjde k dohode. „Slovensko si totiž nemôže dovoliť duplicity, nemá na ne ani personálne ani finančne," uzavrel minister obrany.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
