Jednoducho a pritom presne povedané to znamená, že Zem absorbuje viac energie (vo forme slnečného žiarenia) než je množstvo energie, ktoré Zem takpovediac "vracia" do vesmíru, a to vyžarovaním. Vedci z kozmickej agentúry NASA, newyorskej Columbia University a Lawrenceovho národného laboratória došli k tomuto záveru po vyhodnotení údajov z družíc a zo sond, plávajúcich v mori, a po vypracovaní počítačových modelov. Štúdia ukázala, že v ostatných rokoch sa zvýšilo množstvo tepelnej energie, "uskladnenej" vo svetových oceánoch. Podľa tejto štúdie je z historického hľadiska miera terajšej energetickej nevyváženosti našej planéty pomerne vysoká. Hodnota nevyváženosti je približne 0,85 W na štvorcový meter. Táto nevyváženosť (ak by sa nezmenila) by viedla do konca tohto storočia k zvýšeniu priemernej globálnej teploty o 0,6 stupňa. Spomenutú nevyváženosť si možno jednoducho predstaviť tak, ako keby sme na plochu 1 m2 trvalo svietili žiarovkou s príkonom 1 W. Aj keď sa to nezdá veľa, dlhodobé pôsobenie takéhoto tepelného výkonu na povrch prakticky celej zemegule, vedie k pomalému ohrevu našej planéty. Vedci spočítali, že ak by takáto nevyváženosť trvala povedzme 10 000 rokov, došlo by k roztopeniu takého množstva ľadu, že by hladina svetových morí stúpla približne o jeden kilometer (príklad je samozrejme teoretický, pretože toľko ľadu na našej planéte nie je).
"Energetická nevyváženosť je očakávaným dôsledkom rastúceho znečisťovania ovzdušia, a to najmä kysličníkom uhličitým, metánom, ozónom a sadzami. Tieto nečistoty blokujú vyžarovanie tepelnej energie zeme do vesmíru a naopak, zvyšujú absorpciu slnečného žiarenia," povedal Jim Hansen z Goddardovho ústavu vesmírnych štúdií, patriaceho pod NASA. Pravda, našťastie existuje samoregulačný mechanizmus. Teplejšia zem (pôda) vyžaruje viac energie. Ak emisia skleníkových plynov ostane na rovnakej úrovni ako dnes, Zem sa nakoniec dostane do rovnovážneho stavu. Vedci vedia, že oceánu trvá ohrievanie dlhšie než ohrev súše. To má praktické dôsledky. Aj keby už nenarastalo množstvo skleníkových plynov, vypúšťaných do atmosféry, tá by sa stále ešte ohrievala až skoro do konca tohto storočia. Zohrievanie oceánov má podľa Hansena aj ďalšie dôsledky. "Teplejšie vody zvyšujú pravdepodobnosť urýchleného rozpadu ľadovej pokrývky a vzostupu hladiny oceánu v tomto storočí," hovorí Hansen. Hladinu morí sledujú od roku 1993 výškomery na družiciach. Údaje z týchto družíc naznačujú, že za desať rokov stúpla hladina svetových morí v priemere o 3,1 centimetra. Nejde síce zatiaľ o nejaké dramatické zvýšenie hladiny morí, ale vzostup hladiny je približne dvojnásobne rýchlejší než aký bol pozorovaný v minulom storočí.
Naša matička Zem má teda evidentne problémy s udržaním sa v energetickej rovnováhe. K týmto problémom by ľudstvo nemalo prispievať neuváženým vypúšťaním takých plynov a iných nečistôt do ovzdušia, ktoré budú svojím negatívnym vplyvom energetickú bilanciu našej planéty naďalej narúšať.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
