situácii v Európe. Rasizmus, diskrimináciu a intoleranciu možno pozorovať pri útokoch na členov arabských, židovských či moslimských komunít, v násilnostiach proti jednotlivým etnickým skupinám a v neschopnosti zabezpečiť dôstojnosť ľuďom s mentálnym postihom. Tí, ktorí sú za to zodpovední, sa pritom často tešia imunite, uviedla AI.
Ozbrojené opozičné skupiny priniesli smrť a deštrukciu po celom regióne počnúc samovražednými útokmi v Uzbekistane, cez bombové útoky na vlaky na predmestí Madridu, až po rukojemnícku drámu v Beslane. Vlády medzitým zanedbávajú ľudské práva v mene vojny proti terorizmu.
Hoci najvyšší súd vo Veľkej Británii rozhodol, že časovo neobmedzené zadržanie bez vznesenia obvinenia alebo súdneho procesu s osobami podozrivými z medzinárodného terorizmu je nezákonné, britské úrady koncom roka 2004 takto zadržiavali 11 osôb. V Rusku zase parlament predĺžil dobu zadržania bez obvinenia na 30 dní. Úrady v Uzbekistane svojvoľne zadržali stovky ľudí tvrdiac, že ide o oddaných moslimov alebo ich príbuzných. AI poukazuje na to, že ruské bezpečnostné jednotky sú nepostihnuteľné za násilnosti v Čečensku.
V oblasti azylovej politiky a otázkach migrácie vlády viacerých krajín stále uprednostňujú kontrolu a odstrašovanie pred ochranou. Ako príklad uvádza správa Grécko, ktorej pobrežné hliadky pri zabraňovaní ilegálnym imigrantov vo vstupe na grécke územie používajú praktiky ohrozujúce ich životy. Taliansko zase vrátilo do Líbye veľký počet osôb, vrátane žiadateľov o azyl. Rýchla reakcia talianskej vlády vyvolala podozrenie, že tak konala neberúc ohľad na ľudské práva.
Prejavy rasizmu, diskriminácia a intolerancia v Európe pretrvávajú, tvrdí AI. Diskriminácia sa pritom objavuje v rôznych formách, vrátane znemožňovania ľuďom v prístupe k ich základným potrebám. V krajinách počnúc Fínskom až po Cyprus zostávajú závažne diskriminovaní Rómovia v kľúčových oblastiach života ako bývanie, zamestnanie, vzdelávanie či zdravotnícka starostlivosť. Práve diskriminácia Rómov je jednou z výčitiek adresovaných zo strany AI Slovensku, Českej republike či Maďarsku.
Obyvateľstvo krajín bývalej Juhoslávie snažiace sa znovu si vybudovať svoj domov po tom, ako ho museli opustiť počas vojny, čelí diskriminácii z etnických dôvodov. Medzi častými terčmi rasovo motivovaných útokov sú okrem členov rómskej komunity aj imigranti či žiadatelia o azyl, pričom útočníci len zriedkavo čelia stíhaniu. Intolerancia je tiež evidentná v správaní sa jednotlivcov i organizácií.
Moslimovia sa stali terčom vlny útokov na francúzskom ostrove Korzika. Na osoby židovského pôvodu a symboly ich identity zaútočili v krajinách ako Belgicko, Francúzsko či Ukrajina. Skupiny skinhedov v Rusku napadli zahraničných študentov, zatiaľ čo v Poľsku boli atakované lesbičky, homosexuáli a bisexuáli počas pochodov s cieľom dosiahnuť rešpektovanie a väčšie práva pre tieto sexuálne menšiny.
Mnohé vlády prejavujú nedostatočnú vôľu na zabránenie, vyšetrovanie a stíhanie rasovo motivovaných útokov. V Gruzínsku tak vyviazli bez akéhokoľvek trestu stovky osôb, ktoré zaútočili na náboženské menšiny. Mučenie a zlé zaobchádzanie - často rasovo podnietené - zaznamenali po celom regióne, vrátane Belgicka, Španielska či Francúzska. Úrady nerešpektujú ľudské práva a napríklad neumožňujú zadržaným kontakt s právnym zástupcom, alebo nie sú schopné zaistiť spravodlivý priebeh vyšetrovania. Takéto prípady sú typické pre Albánsko, Gruzínsko, Moldavsko, Rumunsko, Rusko, Tadžikistan, Ukrajinu či Uzbekistan. AI tiež pripomína prípady, keď policajti v Poľsku alebo Bulharsku použili zbrane v rozpore s medzinárodnými predpismi a často s fatálnymi dôsledkami. V mnohých krajinách sú podmienky vo väzniciach a záchytných centrách pre uchádzačov o azyl kruté a ponižujúce.
Západný Balkán podľa AI prejavuje nedostatočnú vôľu v systéme súdnictva. Hoci sa v regióne uskutočnili určité stíhania za vojnové zločiny a niektorých zločincov krajiny odovzdali Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ďalší ešte stále unikajú stíhaniu, pričom ich v niektorých prípadoch kryjú úrady v ich vlasti. Týka sa to Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory.
AI tiež pripomína, že prípad tisícok osôb, ktoré "zmizli" v rokoch 1991-95 počas vojenských konfliktov v regióne, zostáva nevyriešený rovnako ako kauzy s opozičnými novinármi v Bielorusku a na Ukrajine. AI si všíma aj systematické a často brutálne potláčanie politického a náboženského disentu či zákaz pokojných demonštrácií. Obhajcovia ľudských práv čelia v mnohých krajinách zastrašovaniu a hrozbám, alebo v prípade ruských aktivistov poukazujúcich na situáciu v Čečensku až mučeniu alebo smrti. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch aj najnovšia správa AI venuje jednu časť otázke výhrad svedomia. Niektoré štáty totiž prejavujú v rozpore s medzinárodnými pravidlami len malú tolerantnosť voči tým, ktorí odmietajú nastúpiť na povinnú základnú vojenskú službu. Takéto prípady zaregistrovali v Arménsku, ale aj vo Fínsku. AI tiež kritizuje zaobchádzanie s mentálne postihnutými ľuďmi v mnohých európskych štátoch.
Životné podmienky a nedostatočná zdravotnícka starostlivosť v niektorých nemocniciach a domovoch sociálnej starostlivosti v Bulharsku a Rumunsku sú také biedne, že vedú k nehumánnemu a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Na Slovensku, v Českej republike i Maďarsku sa v niektorých inštitúciách stále používajú
klietkové postele ako nehumánna a ponižujúca metóda na obmedzenie pohybu.
Problematika násilia páchaného na ženách a dievčatách takisto tvorí súčasť správy AI poukazujúcej okrem iného na to, že domáce násilie považujú mnohé vlády za "súkromnú oblasť". Od západu na východ sú známe prípady, keď úrady odmietli poskytnúť pomoc žene - obeti domáceho násilia. Pretrvávajúcim problémom celého regiónu je tiež obchod s bielym mäsom.
V otázke trestu smrti zaznamenala AI niektoré pozitívne kroky, keď napríklad grécky parlament schválil jeho zrušenie za všetky trestné činy a Tadžikistan vyhlásil moratórium na takéto rozsudky. Bielorusko - spolu s Uzbekistanom a Tadžikistanom pred ich moratóriom - tak zostáva v Európe poslednou krajinou, kde sa tento druh trestu stále uplatňuje. AI v správe ocenila rozhodnú politickú vôľu Turecka na presadenie reforiem. Napriek ťažkostiam sa tureckému kabinetu podarilo presadiť dôležité ústavné a právne zmeny s cieľom zaistiť začatie rokovaní s Európskou úniou o vstupe Ankary do tohto zväzku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
