krajine tento proces prebiehal v rôznom čase. Až v priebehu druhej polovice prvého tisícročia n. l. mohutnel vplyv Ríma a katolíckej cirkvi. V tom čase sa začal tvoriť aj nový pohľad na právo a morálku. Tento proces sa neustále stupňoval a nadobúdal pozitívne stránky, ale prinášal so sebou svoje negatíva, lebo preteologizovali sa všetky oblasti spoločenského života.
Musím vysloviť smutné konštatovanie, že prvé oficiálne žaláre na našom území sa začali dostávať do histórie práve s rozvojom kresťanstva. K rozvoju nežiadúcej kriminality prispeli svojou mierou križiacke výpravy do Svätej zeme. Z mnohých rytierov sa stali potulní rytieri, ktorí lúpili a vraždili. V ďalšej etape spoločenského vývoja na rozvoj kriminality vplývali tatárske, husitské (bratrícke), turecké a iné vpády do Uhorska. Vystupňovanie zločinnosti nastalo počas stavovských, reformačných a protireformačných vystúpení, ktoré so sebou prinášali neľudské krutosti, nespravodlivosť a utrpenie ľudu.
Kriminalita od 15. storočia mala stúpajúcu tendenciu a menil sa tiež forma a metódy zločinnosti. Zločinnosť sa začala priamym vystúpením zbojníkov (do 16. storočia) a neskoršie zbojníckych družín (17. a 18. storočie) proti vtedajšej vládnej štruktúre. Kriminálne živly si vtedy nachádzali svoje útočište ďaleko od ľudí v hlbokých lesoch, pri dôležitých cestách, kde zbíjali a prepadávali pocestných, okolité šľachtické sídla, majere a sedliacke usadlosti. Skrýše si budovali v jaskyniach a na tajných miestach. Pre priame vystúpenie v boji používali sekery (valašky) a za širokým opaskom mali krátke strelné zbrane.
Kriminalita pretrvávala, ale vtedajšia spoločnosť dlho postrádala hodnovernú policajnú zložku a na nízkej úrovni bolo aj súdnictvo. Likvidáciu zbojníckych živlov zabezpečovali dočasne vytvorené vojenské župné jednotky, ktorým velili poverení šľachtici na základe župného rozhodnutia. Časť zbojníkov a zbojníckych družín likvidovalo cisárske vojsko. Zbojníci bezohľadne zbíjali i zabíjali, ale oveľa krutejšie voči nim vystupovala vtedajšia moc a vojenské jednotky. Zbojníci po lapení boli kruto a neľudsky mučení a nakoniec na výstrahu podstupovali tie najpotupnejšie hrdelné tresty, najčastejšie odvisli na šibenici. Právny poriadok v Uhorsku v tom čase bol na nízkej úrovni. Platilo právo kráľa, zemepánov a cirkvi. Všetko násilie sa nieslo v znamení hesla "Oko za oko, zub za zub".
Po Szatmárskom mieri v roku 1711, ale najmä za panovania Márie Terézie a Jozefa II. sa vytvorila dokonalejšia forma usporiadania ríše. V krajine sa vytvorila pravidelná polícia a zdokonaľovalo sa aj právo a súdnictvo. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrával prienik humanizmu a osvietenectva do Uhorska. Tieto zmeny vplývali na zmeny v zločineckej činnosti. Zlodeji sa už menej skrývali v hustých lesoch a menej sa predvádzali v otvorenom boji s valaškou a pištoľou. Našli si rafinovanejšie formy kriminality. Zločinnosť z hôr sa premiestnila do hostincov, nevestincov, kostolov, na pútnické zhromaždenia, jarmoky, trhy a rôzne podujatia šľachty a bohatých mešťanov. Medzi zlodejmi sa čoraz častejšie objavujú aj osoby jemnejšieho pohlavia - ženy. Kriminálne živly začali vystupovať v podobe falošných hráčov s kartami a kockami. Ženy, najčastejšie pekné mladé cigánky veštili z ruky a hviezd podľa falošných arabských a iných astrológov. Zlodeji a lúpežníci vystupovali ako potulní komedianti na jarmokoch, "odpustoch" a iných podujatiach, kde páchali trestnú činnosť.
Z mnohých zlodejov sa stali horliví kresťania a takto balamutili svoje okolie. Obliekali sa za žobrákov a vysedávali v kostoloch alebo pri nich. Dokonca prichádzali na spoveď a sv. prijímanie. Niektorí zlodeji a lúpežníci sa preorientovali na bylinkárov, mastičkárov, voňavkárov, podomových predavačov a pod. Bol to zastierací manéver, aby mohli kradnúť. Vedeli využiť aj šíriace sa povery o tajomných nadprirodzených bytostiach, ktoré často šírili práve kresťanskí mnísi. Vhod im prichádzali povery o čertoch, diabloch, čarodejníkoch, bosorkách a pod.
Kriminálne živly sa vedeli dobre organizovať a informovať. Našli spôsob, ako šikovne odvrátiť pozornosť na jednom mieste, aby vzápätí na inom mohli uskutočniť trestnú akciu. Napr. ako sa vedeli členovia zločineckej bandy informovať pomocou kocky v kostole. Tá bola položená v kostole na stanovenom mieste. Prvý člen bandy, ktorý tam prišiel ju postavil na č. 1, druhý na č. 2. atď. Posledný člen už vedel koľko má v kostole pre uskutočnenie akcie svojich komplicov.
Zločinnosť sa naďalej vyvíjala a zdokonaľovala. Neobvyklé rozmery a nové formy nadobudla s rozvojom cestovného ruchu, železničnej, automobilovej a leteckej dopravy. Kriminálne aktivity zločincov sa takto začali prenášať za hranice Uhorska a potom ČSR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
