vlastnej budúcnosti, ale napríklad aj o Slovensku. To, či dokument pošlú k vode, alebo ho schvália, zásadne ovplyvní politickú realitu celého kontinentu. Najvtipnejšie je, že nevedno, ktorý výsledok zanechá akú stopu. Isté je, že hlbokú - nech bude rezultát taký či onaký.
Základným dôvodom takejto až "fatality" je, že europolitici stredného prúdu povýšili schválenie ústavy na najdôležitejšiu agendu, nevyhnutnú podmienku fungovania integrujúcej sa Európy. Takto ju predkladali dlhé mesiace verejnosti a zrazu, keď sa tri dni pred hlasovaním v jednej z kľúčových krajín väčšina Francúzov prikláňa k "non", prepadajú do psychózy, že "neexistuje plán B", resp. "schválenie nemá alternatívu" (a pod.). S miernym zveličením takto vytvárajú ilúziu až akéhosi Armagedonu, konca dejín, kde začína už len prázdno a niet pokračovania.
Keby euroústava prepadla v Holandsku, kde sa hlasuje v stredu, alebo v nejakej ešte menšej krajine, prípadne aj dvoch-štyroch, kde sa plebiscity ešte uskutočnia, tak by bolo naporúdzi napríklad "írske" riešenie: Referendá v krátkom čase opakovať v nádeji, že druhýkrát občania zahlasujú "správne". V prípade Francúzska, ktoré je kolískou idey eurointegrácie a jeho politici motormi a strojcami všetkých doterajších zmlúv, je to však scenár temer vylúčený. Nedeľňajšie "non" by znamenalo jasný príkaz politikom, že voliči krajiny, ktorá celý pohyb diriguje (spolu s Nemeckom), si ďalšie prehlbovanie ani rozširovanie integrácie neprajú. Prezident Chirac, Jean-Pierre Raffarin (premiér) či Nicolas Sarkozy (pravdepodobne budúci prezident, najväčšia hviezda francúzskeho politického neba) by boli de facto delegitimizovaní vo svojej kľúčovej agende. Ak by to neznamenalo hneď predčasné voľby, tak minimálne zásadnú zmenu európskej politiky Paríža.
Obrovský boj, ktorý sa medzi priaznivcami a odporcami ústavy vo Francúzsku zvádza, je zo 0slovenského pohľadu zaujímavý i poučný. Najsilnejšia kritika dokumentu sa totiž neozýva sprava, ako je tomu v našich končinách. Vo Francúzsku temer nikomu nechýba Boh v preambule, nikto sa tam nesťažuje na obrovský rozsah a vágnosť Charty ľudských práv, ani hrozbu zvýšenej moci sudcov (Eur. súdneho dvora) či posilnenie centralizačných kompetencií Bruselu. Takmer nikomu neprekáža ani "vznik superštátu" alebo "strata suverenity". Francúzi sa boja niečoho úplne iného. Podozrievajú euroústavu z prílišného liberalizmu, čo je u nich skoro až nadávka. Ústrednou témou kampane je "zachovanie európskeho sociálneho modelu", ktorý by - paradoxne - práve euroústava mala ohroziť. Vo Francúzsku si totiž postavili, popri Škandinávii, azda najsocialistickejší "barak" v Európe. Najneskôr chodia ráno do práce, najskôr z práce odchádzajú, moc odborov je neskutočná, systém sociálneho zabezpečenia je fakticky bezodný. (Pikoška - herci na voľnej nohe, ktorí "pracujú" tak 60 dní do roka, nedávno štrajkovali, lebo vláda im chcela zobrať podporu a poistenie, ktoré sa im automaticky vypláca z rozpočtu za každý deň, čo sú bez zmluvného príjmu.)
Francúzska ľavica, čiže asi polovica socialistickej strany a komunisti, nechcú skrátka túto ústavu, ale ešte socialistickejšiu. Predmetom nespokojnosti je napríklad fakt, že v texte nie je nič o zladení daňovej a sociálnej politiky členských štátov. To vnímajú veľmi negatívne, keďže symbolom posledného rozšírenia sa stal poľský inštalatér, ktorý berie prácu francúzskym kolegom. Poľským podmienkam, za akých môžu ponúkať svoje služby v rámci EÚ, domorodci nie sú schopní konkurovať.
Dalo by sa dlho vypočítavať, ale - dôležité je toto: Kampaň vo Francúzsku je slávnostnou prehliadkou kľúčových dôvodov, prečo je celý ústavný projekt pre Európu predčasný. Harmonizácia legislatív a iných politických procesov v takých rozdielnych prostrediach, ako je napr. francúzska a stredoeurópske (baltické), je príliš riskantná. Hoci sa naozaj nedá povedať, že priemerný slovenský volič túži po nejakom tvrdom kapitalizme, priority máme nastavené odlišne. Na vysokej nohe žijúci, a predsa večne reptajúci klienti "štátu blahobytu" sa evidentne nechcú stretávať s chudobnejšími Európanmi ani na otvorenom trhu, ani vo vlastnej chladničke... Polovica Francúzov to dáva najavo v prieskumoch celkom otvorene, tá druhá si myslí to isté, ale necháva sa presvedčiť, že s ústavou sa národný záujem silného Paríža ľahšie presadí. Koho práve napadlo, že v tejto situácii by bolo lepšie, ak vyhrajú odopierači, sotva žije v omyle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
