slovenskú reality šou budú musieť od konca júna postarať iba naši poslanci v NR SR. Našťastie sa však našiel zdravý rozum v hlavách šéfov Ruskovej telky a tí rozhodli, že sa seriál z Pereša pre veľký úspech SMS-hlasovania začne odznova. Tým pádom sa v Mojsejov(sk)ej multimiliónovej nore na Pereši môžu vystriedať všetci tí, ktorí odtiaľ museli nedobrovoľne odísť a šláger "V dome" už počúvajú len z rádia. Zrejme najväčšiu radosť z tohto nečakaného obratu, ktorí nám zaručí kvalitnú takmer až verejno-právnu zábavu ešte aj cez letné prázdniny, má istý Jožo Ráš, ktorého nechala (vy)padnúť z domu nejaká košická Horolezkyňa. Ako sa Joži priznal bulváru, hoci už bol so svojím odchodom z norikinej vily zmierený, čosi v jeho vnútri mu hovorilo, že ešte nie je čas opustiť hru a preto cítil, že sa na Pereš vráti. Aj my sme z celej tejto šou niečo zacítili, no keďže tento článok nevyjde pred 22.00, radšej nebude hovoriť, čo to bolo...
Paradoxne však najlepší spôsob, ako sa dostať do domu neskrsol v hlave Joža Ráša, Horolezkyne, Versačeho, Starostu alebo ďalších nádejných dvojmiliónových adeptov, ale na nórskom fjorde. Istý vynaliezavý Nór si našiel originálny spôsob, ako sa dá slušne zarobiť na nehnuteľnostiach v ich hlavnom meste. Vymyslel si vlastnú reality show, kde síce tiež hral hlavnú úlohu dom, avšak na rozdiel od toho v Pereši ho neprenajal telke, ale cez vlastnú produkčnú spoločnosť všetkým, čo mu uverili. V Oslo sa vlámal do pekného bytu a potom ho začal prenajímať. Aby nedošlo k nedorozumeniu, prenajímal byt a nie Oslo, hoci tí, čo kývli na jeho ponuku museli byť trochu Oslo(via). Šikovnému Vikingovi sa takto podarilo naraz prenajať byt jedenástim rôznym nájomníkom. Tí nemali ani tušenia, že byt, do ktorého sa s radosťou nasťahovali, je v skutočnosti niekoho iného, a ten, čo im ho prenajíma, je vlamač. Poctivý podnikateľ sa neskôr polícii priznal, že po vlámaní do bytu ho cez inzerát ponúkol na prenájom. Na internetových stránkach realitných kancelárií zverejnil fotografie bytu a vypýtal si mesačný nájom 5 000 nórskych korún, čo je asi našich 24 tácov. Keďže však byt v Osle bežne stojí o tretinu viac, na inzerát ihneď zareagovalo okolo 60 záujemcov. Nateraz najznámejší nórsky realitný agent však nezaprel svoje dravé podnikateľské črevo, byt prenajal iba tým jedenástim z nich, čo mu okamžite boli ochotní zaplatiť trojmesačné nájomné. A tak mu naraz na bankový účet pribudlo vyše trištvrťmilióna korún, ktoré ho prezradili a polícia ich hneď zhabala. Skutočný majiteľ bytu bol v čase podvodu na cestách a nemal ani šajnu, aký biznis sa deje s jeho bytom. Potom keď sa vrátil, prezieravo vymenil všetky zámky. No možno lepšie by bolo, keby nabudúce vymenil celý byt a odsťahovala sa niekam na Slovensko. Až tu by pochopil, že jeho bytová story je nič oproti tomu, čo by zažíval v našej krajine (ne)obmedzených možností...
Podobný problém s bytom by sa však určite nestal Palimu Ruskovi, ktorí tiež chcel ísť pracovne do zahraničia, ale premiér mu to akosi vyhovoril. Minister hospodárstva plánoval s Mikym odcestovať do Južnej Kórey a Japonska, ale sa nevošiel do lietadla, a to pritom vôbec nie je nejaká ťažká váha. Rusko sa Dzurindu snažil presvedčiť listom, že by mal byť v delegácii, ale Miky mu odpovedal, že sa rozhodol inak, lebo vraj nevidí dôvod, prečo by tam mal byť práve on. Postoj premiéra Paliho nezaskočil. Podotkol len, že "už možno netreba riešiť v koalícii problém bývalého šéfa NBÚ Mojžiša, tak už naše vzťahy zrejme nie sú na tom stupni potreby ako kedysi." Hoci šéf ANO nekonkretizoval, či myslel na malú alebo veľkú potrebu, zrejme každému je už nejaký ten piatok jasné, že bez potrieb oboch pánov z vlády by sa na Slovensku žilo omnoho lepšie...
Nie od piatku, lež od stredy je zrejmé, že podľa Feriho Mikloška náš najlepší minister školstva od roku 1989 Martin Fronc nemá nielen reformu školstva, ale ani dôveru parlamentu. Docentka Katarína Tóthová, ktorej kedysi R. Piško navrhol, aby svoj život začala odznova, nebola spokojná s Froncovou odpoveďou na interpeláciu ohľadom (ne)udelenia štátneho súhlasu pre činnosť Slovanskej medzinárodnej univerzity Majstra Pavla v Košiciach a vyprovokovala hlasovanie o jedinom fajku bafkajúcom porevolučnom ministrovi školstva. Ukázalo sa, že tých, čo mu dôverujú, je o niečo menej ako tých, čo by ho poslali preč z ministerstva. Z toho síce vyplynulo, že Fronc nemá dôveru Národnej zrady, ale zas na druhej strane, kto ešte dôveruje NR SR? Z toho vychádzal aj samotný minister, ktorý sa ukázal ako správny charakter a rozhodol sa, že zo svojho fleku kvôli nejakým závistlivým poslancom a hroziacej straty služobného bavoráku predsa neodíde. A to je správne, lebo len tak má šancu dokázať svojim neprajníkom, ktorí mu vyčítajú, že ako minister školstva ešte neurobil nič poriadne, že v tom môže aj naďalej pokračovať. Po vyhodnotení tohtoročných maturít, ktoré vzhľadom na vedomostnú úroveň našich skorodospelákov, nedopadli práve najlepšie však máme omnoho lepší návrh na vyriešenie problémov v školstve. Netreba vymeniť ministra, ale keď už, tak všetkých maturantov alebo celý Štátny pedagogický ústav. Nebyť oboch týchto podvratných živlov, nikto nespozoruje, že nejaké maturity vôbec prebehli...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
