približne 55 percent voličov. O výsledkoch referenda sme sa rozprávali s analytikom Centra pre európsku politiku Petrom Zsapkom.
Čo znamená výsledok francúzskeho referenda pre Európsku úniu?
"Francúzske nie môže znamenať zastavenie ratifikačného procesu. Bude sa musieť použiť plán B, o ktorom všetci tvrdia, že neexistuje. V zásade sa nájde spôsob, ako najvýznamnejšie časti ústavnej zmluvy používať aj bez toho, aby bola ratifikovaná v celej Európe. Ale vyzerá to tak, že samotný dokument skončil. Nemyslím si, že bude jednoduché referendum vo Francúzsku zopakovať. Zrejme ešte nejaký čas sa bude tá mŕtvolka oživovať, ale potom sa bude musieť priznať, že je koniec a bude sa musieť hľadať iný spôsob spolužitia v únii."
Nemôže to byť aj signál k tomu, že budúcnosť únie je neistá a časom môže dôjsť k snahám o jej zánik?
"Žiadny politický celok v histórii nefungoval večne, takže sa nedá vylúčiť ani tento variant, ale skôr si myslím, že sa nájde riešenie. Zásadná chyba je v tom, že sa pri tvorbe ústavnej zmluvy popustila uzda fantázii a politickým ambíciám jednotlivcov a málo sa dbalo na to, čo si o tom myslia občania."
Do akej miery mohlo hlasovanie Francúzov ovplyvniť aj minuloročné masové rozšírenie únie?
"Je to jedna z tém, o ktorej sa hovorí. Francúzi mali pocit, že politici často zneužívali rozširovanie únie na to, aby ospravedlnili svoje vlastné prešľapy v hospodárskej politike. Vyzerá to tak, že mnoho Francúzov si myslí, že práve my sme zodpovední za to, že majú ekonomické problémy. Je jednoduchšie nájsť vinníka vonku ako doma."
Existujú také signály, že posledné rozšírenie spôsobilo starým členským krajinám ekonomické problémy?
"Samozrejme, že nie. Je smiešne takto to povedať, aj keď najmä politici v Nemecku a Francúzsku to často tvrdia."
Môže to byť aj prejav strachu z dravosti nových členských krajín?
"Slovensko nemôže konkurovať francúzskej ekonomike, lebo to je iná váhová kategória, ale určite sa v mysliach Francúzov a Nemcov čoraz viac objavuje strach zo sociálneho dampingu a straty ich dnešných výsad najmä v sociálnej oblasti."
Stanoviská ústavných činiteľov
Ivan Gašparovič, prezident
Vo výsledku referenda nevidí hrozbu zániku únie, ktorá by mala aj ďalej prijímať nových členov. "Myslím si, že sa musíme skôr zamyslieť nad tým, či všetko v únii funguje tak, ako má. Ide tu o otázku akceptovania názorov druhých, o otázku budúcnosti fungovania národných parlamentov, o otázku rovnosti jednotlivých partnerov pri sledovaní sociálnych programov jednotlivých krajín."
Pavol Hrušovský (KDH), predseda parlamentu
Proces schvaľovania euroústavy sa zastaví. "Vítame rozhodnutie francúzskych voličov. Zvíťazila slobodná Európska únia," povedal. Francúzski voliči vraj odmietli dokument, ktorý nebol pripravený z vôle a potrieb voličov, ale z vôle niektorých európskych politikov.
Mikuláš Dzurinda (SDKÚ), predseda vlády
Je sklamaný, že Francúzsko, dlhé desaťročia jeden z hlavných motorov európskej spolupráce, sa stalo prvou krajinou, ktorá odmietla ústavnú zmluvu. Proces európskej integrácie sa tým však nekončí a je potrebné, aby ratifikácia ústavnej zmluvy pokračovala a bola ukončená v každej členskej krajine únie.
Eduard Kukan (SDKÚ), minister zahraničných vecí
Tvrdí, že zažil "obrovské sklamanie a rozčarovanie". Rešpektuje právo Francúzov vyjadriť svoj postoj, ale prekáža mu spôsob, akým sa vo Francúzsku viedla kampaň, keď sa hovorilo o ekonomike a vnútornej politike oveľa viac ako o európskej ústave.
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
