Okrem nahrávania albumu ich čaká šnúra koncertov na letných festivaloch, na ktoré sa podľa slov Martina Višňovského tešia, lebo je tam uvoľnená atmosféra a ľudia nemusia nosiť vetrovky, ako v zime. Ako ďalej dodal, dúfa, že nenastanú problémy s organizáciou.

Z Chikilikitu- a odišiel trombonista Maco. Prečo?

- Na začiatku sme ani my nechápali, prečo to vlastne tak chce urobiť. Potom nám to nejak objasňoval, tak sme to pochopili v tom systéme, že fyzické a psychické tlaky na jeho osobu, proste to nevykrýval, my to nazývame, že sa dobrovoľne vzdal. Dajak ho asi opustili sily a hlavne asi si nepredstavoval, že by takto chcel žiť celý život. Pri našom spôsobe života sa mu ani veľmi nečudujem, ale samozrejme, že nás to prekvapilo. Neni to taká vec, že nám to je jedno, určite by bolo lepšie, keby s nami bol, ale nešlo o žiadne rozpory, odchádzal, lebo sa tak rozhodol a to je asi tak vše. Okrem našej kapely máme ešte tie naše projekty, ktoré existujú ďalej, ale to sú také akcie, kde hráme asi dvakrát, trikrát do roka. To existuje ďalej, to normálne budeme robiť, ale oficiálne s kapelou nebude. Tak sa rozhodol.

Budete si za neho hľadať náhradu?

- Zatiaľ určite nie, a hlavne nie trombonistu, lebo to by všetci hneď na nás pozerali a hneď by všetci merali, že ktorý je lepší a samozrejme, že Maco je lepší takže... Zatiaľ vôbec nie. A budeme hrať jak stará skupina, jak stará dobrá Tublatanka a uvidíme, možno raz stretneme nejakého optimistu, ktorý by sa chcel pridať. Lebo to nie je niekedy až taká sranda, ako to vyzerá, že hooo, oni majú skupinu a tak. Hlavne fyzicky je to niekedy dosť náročné.

Minulý rok nastal obrovský boom okolo vášho hitu Laska moja de si, tohto roku to utíchlo, ako hodnotíš tú dobu, ktorá bola a čo ti viac vyhovuje?

- Tá pesnička je vlastne ľudová hudba, takže ja to nijako nehodnotím, že to bola dajaká hitovka alebo tak, lebo to je, myslím si, že tá pesnička patrí do klenotnice ľudovej hudby a tým pádom, sa bude furt donekonečna omieľať a každý si ju bude spievať. Je to dosť podobné ako Jede, jede mašinka. Jediné, čo bolo nepochopené bolo, že si ľudia mysleli, že sme srandisti, a my aj sme srandisti, ale oni si srandu predstavujú úplne iným štýlom. Pre normálneho človeka, je asi sranda niečo iné, takže keď sa na to pozerám spätne, tak skvelé na tom bolo, že nás videli ľudia, ktorí by nás inak nikdy v živote nevideli. To na tom bolo perfektné.

Ako sa k vám chovali ľudia, aj vás spoznávali na ulici?

- Spoznávali, ale to skôr také klasické východoslovenské srandy. Hlavne na Petrušku, lebo on účinkoval v tom klipe, takže na neho kričali na ulici Laska moja de si. Najlepšia príhoda je taká, že on býva na ulici, kde bývajú trochu aj cigáni a prišli takí mladí cigáni a strašne sa ho hanbili, lebo ho poznali z televízora. Jak prešli okolo neho, tak sa osmelili a hneď proste zavesili hlášku, že : Čau, Laska moje de si! A on sa otočil a povedal im, že : Čaute cigani. To bola asi najvtipnejšia príhoda tohto rangu a bolo množstvo takých výkrikov všelijakých, ale väčšinou iba Chikiliki a také. Nechápem ten myšlienkový pochod. Keby som videl Gašparoviča, takisto nejdem okolo a nezakričím na neho Aaa, Gašparovič! Veď každému je jasné, že to je Gašparovič. Ale prejavy takej naozajstnej popularity, ako teraz Superstar, tie u nás nikdy neexistovali, to v pohode. Vykrívali sme to bez problémov.

Neradi o sebe hovoríte, že ste recesistická kapela...

- My nerobíme humor, ale to, čo ľudia žijú a tí sa radi smejú sami na sebe, takže sa z toho smejú. Ale my nie sme srandisti. Ľudia si na prvý šup nevedia vysvetliť, čo sa deje na pódiu. Či je to sranda alebo šou, a potom si nevedia ani poskočiť do rytmu. Ale väčšinou pri tretej, štvrtej pesničke prídu na to, ako to je. Ľuďom sa na hudobnej výchove nevysvetľuje, že aj taká je hudba, a to je trochu na škodu, lebo mladý človek vie o vážnej hudbe, dychovke a také, ale nevie si predstaviť, že skupina, ktorá má také isté nástroje ako kapela z rádia môže hrať úplne inú hudbu.

Vy ste sa úplne prirodzene dopracovali k špecifickému štýlu hudby, české médiá vás dokonca označili za kultovú alternatívu slovenskej hudby...

- Ľudia si potrebujú označovať, lebo potom sa im ťažko nad tým rozmýšľa. My z toho máme srandu. Kultové? To je ťažko povedať, neradi by sme došli k tomu, že sme legenda, lebo to by vyzeralo šmišme, ako Elán, a tak. Lepšie by bolo keby sme boli dobrá skupina. Máme kamaráta, čo nám povedal, že sme celkom dobrá skupina, takže to je medzičlánok na ceste k dobrej skupine.

Ako hodnotíš vaše svetové turné?

- To tiež málo ľudí pochopilo, tam nejde o turné, my sme si z toho robili srandu, lebo tak to väčšinou píšu na internet iné skupiny, keď odohrajú šesť koncertov, tak to nazývajú turné. My sme si z toho robili srandu, lebo v podstate máme turné furt, len tam boli mestá mimo Slovenska, tak som to tam dal, že bude sranda, že bude turné. Dobré to bolo, boli to mestá, kde sme boli aj predtým, lebo pracujeme na tom, aby sme vyvíjali kontakty, aby sme tam mohli hrávať furt. Zahrá sa koncert, ľudia keď sú príjemní, všetko je perfektné. Ani tam nás ľudia až tak nechápu, ale kvôli tomu to hráme, aby boli ľudia šokovaní, to je jedna z taktík boja. Je to príjemné, sme síce pre nich zvláštni, ale fakt v pohode.

V akom štádiu je príprava vášho nového albumu?

- V lete by sme to nahrali, a potom niekedy na jeseň by sme to ľuďom pustili.

Aká udalosť ťa v poslednej dobe pobavila? Ty si mi minule rozprával o cigánoch v mäsiarni...

- No, cigáni nakupujú furt, ne? Gigáni nakupujú jak šalení a nechápem skade majú koruny, ale všimni si cigána jak príde do supermarketu, plný košík, veľa mäsa a mäso také, že to musia za štyri dni zjesť a potom majú už len veľa múky. Každý sa čuduje, prečo cigánske tety a mamy sú také hrubé alebo polohrubé a to je od múky. Nič ma tak nešoklo, len Mojsejovci ma sklamali, lebo som myslel, že to bude oveľa väčší punk, ale im stále o niečo ide, akoby z toho chceli urobiť, aby to malo nejakú úroveň. Ja som od toho nečakal úroveň a oni idú zrátavať hlasy a také... Srandovné to je. Superstar bola perfektná, lebo ľudia fungovali. Je perfektné, keď sa to dá takto robiť, že ľudia niečomu uveria. Keby pred mesiacom boli voľby a Bezdeda by kandidoval za prezidenta, tak by vyhral. On je taký sympaťák, jemu dajme nech riadi štát. Je to také overenie si, ako je národ na tom, skúška dospelosti. Reagovali sme tak, ako hocijaký iný národ v Európe. Čiže si myslím, že už do tej únie patríme, sme na tom tak, ako nemci...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.