projekte európskej integrácie. Malá ale nebude. Titulky najmä španielskych a belgických denníkov sa predháňajú v katastrofickom pišťaní. V tesnom závese za nimi nešetria exaltovanými výkrikmi ani početní europolitici. Majú prečo. Ale celkom záväzne a zásadne sa dá špekulovať až o dva dni, keď Holanďania vo vlastnom plebiscite 1.júna odpracu 500-stranový elaborát do kontajnerov. Až potom bude viac-menej (skôr viac ako menej) definitívne, že európska ústava vo verzii "Giscard 2003" je pochovaná.
Holanďania text neschvália. Čokoľvek iného ako zamietnutie by bolo v krajine, kde všetky prieskumy ukazujú jasné NIE, po Francúzoch veľké prekvapenie. Bez ohľadu na holandský výsledok sa už teraz dá povedať aspoň toľko, že NON z Paríža vytvára novú a vzrušujúcu realitu. Scenár (arogantný a zlý), ktorý hovorí o rýchlom opakovaní referenda, je totiž mimoriadne nereálny vzhľadom na korene francúzskej demokracie. Navyše, repríza by bola dvojsečným hazardom, aký si neriskne žiadny eurokamikadze. Ak platí, že Francúzi v nedeľu vyjadrovali svoj postoj - okrem iného - aj k prezidentovi Chiracovi, tak druhý pokus, aj keby prišiel, tak najskôr po jeho odchode z úradu. Teda po roku 2007. Treba pritom upozorniť, že bez Francúzska sú nemysliteľné havarijné scenáre toho typu, že napríklad 24 (22, 21, 23) štátov, kde ratifikácia prejde, funguje podľa ústavy a čaká, kým sa ďalší pripoja. Francúzsko je kľúčový štát, bez neho sa ústava nedá vo zvyšku únie zaviesť.
V strednej Európe sa pokojne môžeme uzniesť, že niet dôvodu na smútok. Obrovské vzopätie až hystéria, s ktorou mnohí euroštátnici ústavu propagovali, bolo už psychologicky varovné. Prečo im toľko záleží na texte, o ktorom jedným dychom tvrdili, že nič zásadného fakticky nemení, len sprehľadňuje doterajšie zmluvy? Zrazu počujeme, že predsa sa dá vyžiť aj na Zmluve z Nice. Ústava však obsahuje naozaj zásadnú zmenu - zmnožuje počet politických rozhodnutí, ktoré by sa prijímali väčšinovo na nadnárodnej úrovni, čiže mimo demokratickej kontroly verejnosti, resp. pri jej zásadnom oslabení. Nie je jasné, prečo toto má vyhovovať Slovensku, ktorého hlasovacia váha v ministerských radách klesne v ústave oproti koeficientom zo Zmluvy z Nice asi o polovicu, pričom krajina si potrebuje zachovať konkurenčné výhody v množstve oblastí.
Kolaps ale bude niesť negatívne dosahy politické; dá sa napevno rátať, že v rôznych oblastiach, najmä pri dohadovaní o rozpočtovom výhľade na roky 2007-13, budú ľahšie prechádzať rozhodnutia smerom k "uzmiereniu" francúzskej verejnosti. A keďže práve rozšírenie na východ pociťujú ako problém, rozhodnutia nevýhodné aj pre Slovensko... To je však cena, ktorá sa dá zaplatiť. Nezrozumiteľné sú emócie napríklad Eduarda Kukana, pre ktorého je výsledok "obrovské sklamanie a trpké rozčarovanie". Nadšenie pre tento mimoriadne mizerný ústavný text, ktoré zdieľa veľká väčšina aktívnych štátnikov, je jedno z najväčších mystérií súdobej politiky.
Samozrejme, že dôvody, ktoré viedli väčšinu Francúzov k NON, boli úplne iné ako tie, ktoré by mali pôsobiť odstrašujúco na Slovensku. Ale práve toto by sa nemalo prehliadnuť; ako môže byť pre Slovensko v súčasnom reformnom ťahu vhodný dokument, ktorý Francúzi odvrhli aj preto, lebo ho považujú za "ultraliberálny"? Chirac a jeho priatelia v kampani neustále prízvukovali, že práve táto ústava je zárukou zachovania "európskeho sociálneho modelu". Na Slovensku už nielen analytici, ale napr. aj Dzurinda občas utrúsi, že "európsky socializmus nemá budúcnosť". Ak nemá a Chirac propaguje ústavu z titulu konzervácie socializmu, prečo to nenabáda vládnych reformátorov aspoň k ostražitosti?
Na strane druhej, svoju radosť nad výsledkom z Paríža by ani Pavol Hrušovský nemusel opierať o francúzskych voličov, "ktorých by nepodceňoval, že nevedia, o čom rozhodujú". No - celkom úprimne: Optikou hodnotovej orientácie tej väčšiny, čo v nedeľu rozhodla, je NON fatálny omyl. Ústava by pozíciu Francúzska a teda aj jeho národných preferencií, vrátane napr. poľnodotácií, veľmi posilnila. Je legitímne, ak sa v KDH radujú, mali by sa ale mierniť, aby im v budúcnosti z príjemného sústa nezabehlo. Nie je vylúčený ani dramatický obrat k tvrdému jadru okolo Francúzska, ktoré si jednoducho napíše ústavu k svojmu obrazu a povedia - berte, alebo robíme viacrýchlostnú Európu. Ani to by samo osebe nič zlého nebolo, len KDH by pristihlo v schizofrénii.
Nedeľňajším NON sa Európska únia neposunula do žiadnej krízy ani agónie. Tam už totiž dávno je; ústava je zástupná agenda, ktorou europolitici maskujú svoju neschopnosť pomenovať a riešiť skutočné problémy. Uvidíme, čo povedia "oranjes" v stredu...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
