Väčší záujem o táborové poukážky je najmä medzi zberateľmi - notafilistami, ktorí sa špecializujú na bankovky. Notafília je súčasťou numizmatiky a špecializuje sa vyslovene na papierové platidlá. Na podobnú problematiku sa špecializujú najviac v Prahe, kde má notafília dlhoročnú tradíciu. Na Slovensku sú v kurze skôr mince, no zberatelia si v poslednom čase začínajú uvedomovať historickú hodnotu nekovových platidiel. Väčšina zberateľov si myslí, že mince zo vzácnych kovov sú cennejšie.
Pravda to však je iba čiastočná, lebo väčšina kovových mincí je bezcenná. Mnohokrát sú to strieborné odražky a hodnota vzácneho kovu je zanedbateľná. Týka sa to najmä československých pamätných mincí. A tu sa dostávame práve k tomu, že táborové platidla majú svoju históriu a sú dôležitou súčasťou dejín, pre väčšinu zberateľov je to kameň úrazu. Ide o zložitý spoločensko-politický problém, ktorý je navyše málo prepracovaný. Aj historici zanedbávajú problematiku táborových poukážok, lebo je to neprebádaná oblasť notafílie. Odráža sa to aj na nízkych cenách, lebo zberatelia nemajú o tieto platidlá záujem.
Táborové poukážky zajateckého tábora Šamorín upútajú na prvý pohľad pozornosť každého zberateľa. Na nižších, ale aj na vyšších nomináloch je jasne čitateľný dátum 15. 1. 1916, číslovač je umiestnený na nemeckej strane. Už ako býva zvykom text na oboch stranách poukážky v preklade znamená, že tento obnos je podielom na majetku vojnových zajatcov uloženom na veliteľstve tábora. K nižším nominálom patrí 10, 20 a 50 haliernik. Nechýba však ani 1,2,5,10 a 20 koruna, typická je pestrofarebná tlač na všetkých nomináloch. Výtvarný návrh nižších a vyšších nominálov je esteticky veľmi vzhľadný. Ak je celá séria kompletná tak vyslovene patrí po umeleckej stránke k úspešným platidlám, napriek tomu nie sú vyhľadávané...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
