ich príchodom?
V 4. storočí sa Rímska ríša zmietala vo veľkých vnútorných problémoch. V roku 395 sa aj z toho dôvodu rozdelila na Západorímsku časť so sídlom v Ríme a na Východorímsku so sídlom v Konštantinopolise. Príčiny jej rozpadu okrem vnútorných problémov spôsobilo aj veľké sťahovanie národov, ktorého začiatky sa datujú do roku 375.
Hlavným dôvodom sťahovania bol pohyb nomádskych kmeňov - Hunov zo strednej oblasti Ázie, z juhoruských stepí. Začali postupovať ďalej na západ. V oblasti Čierneho mora sídlil mohutný germánsky kmeň Gótov, ktorý sa neskoršie rozdelil na dva samostatné kmene Ostrogótov a Vizigótov. Už v roku 375 Ostrogótov porazili Huni a pod tlakom postupu Hunov sa presunuli do Panónie a odtiaľ podnikali výpady na Balkán. Neskôr si Ostrogóti vybudovali v Taliansku svoje kráľovstvo a tam ich porazili Rimania vojskami Východorímskej ríše, pod vedením cisára Justiniána I.
Vizigóti najskôr porazili rímske vojská pod vedením cisára Valenta. Pred Hunmi prenikli na Balkán a usadili sa v Dácii. Potom vtrhli do Galie a Hispánie, kde vytvorili veľkú ríšu. V roku 410 dobyli a vyplienili Rím, z čoho sa nevedela Rímska ríša spamätať.
Rozhodujúcou skupinou sťahovania národov boli nomádske kmene Hunov. Oni dali do pohybu ostatné kmene. Viedli ich kniežatá a vo velení sa vystriedali viacerí vodcovia. Najvýraznejšie úspechy dosiahli pod velením kniežaťa Bleda, syna Mandžukovho, ktorý kmeňovému zväzu velil v rokoch 434 - 445. Najvýznamnejším z historického pohľadu ostal jeho následovník Atila, ktorý velil zväzu od roku 445 do 453. Ten sa so svojím stanom usadil v Potisí. Správu o Atilovom národe - Hunoch v roku 448 opísal člen posolstva byzantského cisára Theodesia - Priskos Paniates takto: "Prešli cez tri veľké rieky a posledná z nich bola Tisa. Podľa neho Huni sa držali nížin Karpatskej kotliny a na Slovensko pravdepodobne ani nezasiahli. Tiahli ďalej na západ a prenikli do Galie a do Ríma. Rimania robili rôzne vojenské a diplomatické opatrenia pre záchranu ríše". Hunov opísalrímsky historik Amiannus Marcellianus takto: "Ich jazdecké schopnosti boli zvláštne. V sedle jedia, pijú aj spia. Svojou divokosťou spôsobujú strach a hrôzu. Je to škaredý malý človek nepodobný rodu a nezrozumiteľnou rečou. Skôr je to divé zviera s košeľou, ktorú nevyzliekajú, kým sa im na tele nerozpadne".
Najväčšiu zásluhu na ich porážke v roku 451 na Kataulanských poliach, ktoré sa nachádzajú v dnešnom Francúzsku, mal rímsky veliteľ a spojenec cisára Valentina III. Äetia za výdatnej podpory Vizigótov, Frankov a niektorých ďalších kmeňov. Huni po tejto porážke pokračovali vo svojom ťažení útokmi na Veronu a Miláno. Významný zlom v ich ťažení nastal, keď si Atila po jednom boji zobral do svojho stanu dievča a ráno ho našli mŕtveho s dýkou v srdci. Zomrel za záhadných okolností a jeho telo položili do zlatej, potom striebornej a nakoniec železnej rakvy a pochovali ho na sútoku štyroch riek.
Huni ďalej pokračovali vo svojom ťažení pod velením Atilových synov, ale v roku 455 pri rieke Nadao boli definitívne hunské vojská porazené. Obávaný nepriateľ bol takto vyhnaný z Európy a odtiahol späť do Čiernomorskej oblasti.
V roku 455 prenikli Vandali zo severu pod velením svojho kráľa Gansericha až do Ríma. Šikovne s Rimanmi uzavreli mier, ale neskôr Rím vyplienili. Odtiaľ pochádza známy historický výraz "vandalizmus". Potom sa centrum Rímskej ríše prenieslo do Pavenny a jej osud bol spečatený. Nepomohlo jej ani časté striedanie cisárov a roku 47 za panovania posledného z cisárov Romulusa Augustusa ríša zanikla.
Ešte sa vrátime ku Atilovi. Údaj o pochovaní Atilu rozprúdil neskôr snahy objaviť jeho hrob a zmocniť sa nesmierneho bohatstva, ktoré sa s ním dostalo do hrobu. Tieto aktivity zasiahli aj južné Slovensko, ale aj niektoré severnejšie lokality, ale zatiaľ bezvýsledne. Po Hunoch sa našli mnohé hroby na území Maďarska. O vodcovi Atilovi sa začali potom písať mnohé legendy, vraj mal zázračný meč a pod.
Vandali si neskôr vytvorili svoj štát, ktorý bol známy pod názvom Vandalúzia a dnes je to už len oblasť Španielska pod názvom Andalúzia. Týmto a ešte ďalším pohybom - sťahovaním národov sa dostali do pohybu aj naši starí Slovania, ale o nich až neskôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
