rade nebol prvý jarný deň v marci ani zďaleka jarný. Ako zaznamenali meteorológovia "zima lámala kosti, fúkal studený a veľký vietor, až na trati Parkaň - Hronská Kamenica zastavili železničnú dopravu." Dni predtým boli na východnom Slovensku teplé. Zo spomenutých dramatických udalostí najväčšiu pozornosť vyvolali protestné zhromaždenia učiteľov východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi proti zníženiu ich platov, protest 15-tisíc športovcov proti zdaneniu športu, zasadanie administratívneho výboru v Michalovciach, ktorý hodnotil činnosť všetkých stoličných úradov Zemplínskej župy za rok 1921 a návštevu poslanca Hodžu v Sp. N. Vsi.
Zvýhodnili úradníkov
Platy učiteľov a štátnych úradníkov mal parlament vyriešiť ešte počas letného zasadnutia predchádzajúceho roku 1921 ich definitívnou úpravou. Vládny návrh bol ale rozdielny - kým štátni úradníci mali ísť platovo hore, učiteľom hrozil opak. Z dostupných materiálov vyplýva, že predseda Zväzu učiteľov Slovenska Anton Vancko podal v parlamentnom výbore poslaneckej snemovne interpeláciu na ministerstvo školstva a národnej osvety v tom zmysle, že neuznanie parity stavia učiteľov na menejcenné miesto, znehodnocuje ich prácu a žiada logicky zdôvodniť aj rozdiel drahotných príplatkov o desať percent medzi vidieckymi a mestskými učiteľmi. Ministerstvo mienilo tento problém predložiť až na jarnú schôdzu, hoci platová úprava mala vstúpiť do platnosti 1. marca 1922. zníženie ministerstvo odôvodnilo tým, že nastane zlacnenie všetkých životných potrieb, ibaže pre úradníkov štátnej správy zlacnenie obišlo mlčaním. Preto sa Zväz učiteľov rozhodol zvolať protestné zhromaždenie. V Košiciach bolo v hoteli Schalkház (Slovan), kde sa zišli z celého východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi učitelia bez rozdielu národnosti a bez politickej príslušnosti. Hlavný rečník inšpektor Nentvich zdôraznil, že za rakúskej vlády neboli učitelia na úrovni ani štátnych, ani krajinských úradníkov, čo vláda ČSR napravila tým, že ich postavila na rovnakú spoločenskú úroveň, ale znižuje im po dvoch rokoch platy. Poukázal na to, že "učiteľstvo nenašlo v parlamente ČSR žiadnych priateľov až na malé výnimky. Všetci poslanci z radov učiteľov hlasovali dokonca s ostatnými poslancami za zníženie platov. Našťastie komplexnú otázku platov nevyriešili a odročili ju, preto môžeme odoslať rezolúciu proti ožobvračovaniu učiteľstva v čase stúpajúcej drahoty o 17 až 20 percent." Odoslali ju vláde aj s presným výpočtom rozdielov medzi platmi štátnych úradníkov. Napríklad bezdetný učiteľ v najvyššej 11. triede by mal mať ročne menej celkove o 1 864 korún, čo je asi o 1 512 korún menej oproti štátnemu úradníkovi. Úradník v tej istej triede so šiestimi deťmi by mal mať o 4-tisíc korún viac ako učiteľ, vyživujúci tiež toľko detí. Rezolúcia žiadala zvýšiť vidieckym učiteľom drahotné príplatky pre vyššie životné náklady, keď ich deti museli chodiť v meste už do strednej školy.
Notári sa učili po slovensky
Protestovalo aj 15 tisíc východoslovenských športovcov proti zdaneniu športu. Košická futbalová župa zvolala ich delegátov z jednotlivých telovýchovných spolkov do Košíc, kde jej sekretár Beránek vysvetlil, že daň zo zábavy - tzv. krajinská dávka a daň z obratu veľmi zaťažujú najmä malé kluby, zápasiace na východnom Slovensku o svoju existenciu, čím ich úplne zničia. Porovnal situáciu s európskymi štátmi, aj so susedným Rakúskom, kde je úplne iný prístup voči klubom, ktoré diferencujú podľa veľkosti aj miesta ich sídla. Aj oni - ako učitelia - odoslali rezolúciu vláde a požiadali župné i mestské úrady o intervenciu hore.
V Michalovciach zasadal Administratívny výbor a hodnotil činnosť všetkých stoličných úradov Zemplínskej župy za rok 1921. Z podrobnej bilancie sme vybrali: celkom vybavili vyše 36 800 spisov, z nich vyše 4 400 sirotských, pasové oddelenie vydalo 6 620 cestovných listov. Na humanitné akcie venovala župa takmer 93 tisíc korún, z čoho väčšia časť pripadla Červenému krížu, Masarykovmu fondu, ľudovej škole v Michalovciach a postihnutým požiarom. Najžalostnejšie bola na tom župa so školstvom. Veľa škôl bolo zatvorených pre nedostatok učiteľov. V celej župe bola iba jediná meštianska škola a 270 tisíc obyvateľov nemalo ani jednu strednú školu. Školský referát ju prisľúbil na budúci rok Michalovciam. Hodnotili aj prípravu notárov na vedenie administratívy v slovenskom jazyku. Notári, ktorí neovládali slovenčinu, chodili do jednoročného jazykového kurzu a mali skladať komisionálne skúšky. Tí, ktorí ich zložia na výbornú v marci, nebudú už chodiť do kurzu a tí, ktorí neuspejú ani v júni, budú penzionovaní, lebo od 1. júla 1922 sa bude komunikovať v ústnom i písomnom styku výlučne po slovensky.
Hodža v Spišskej Novej Vsi
Udalosťou číslo jeden v Spišskej Novej Vsi bola návšteva poslanca Dr. Hodžu. Pricestoval na župný kongres slovenských besied, na ktorom bolo zastúpených 130 obcí 360 delegátmi. Spišskonovovešťania i obyvatelia širokého okolia, ktorí sa zišli pri tejto príležitosti do Spišskej, opisovali sprievod zo stanice do Reduty ako keď prišla do Trebišova kráľovná Sissi. Dvanásť kočov ozdobených národnými farbami ťahalo dvanásť párov vraníkov a na národnej zábave večer sa poslanec mohol utancovať do úmoru, lebo nechcel dať košom žiadnej krojovanej tanečnici. O dva dni navštívil Michalovce. Namiesto na koči sa viezol v aute. Išlo krokom a pred ním bol čestný sprievod jazdcov na koňoch z gazdov Michaloviec i okolia. Sprievod prišiel pred hotel Zlatý býk, kde poslanca očakával dav ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
