hypermarketu. S vozíkom chodí v bludisku regálov, vyberie si tovar, pri pokladni zaplatí a odíde. Realita dneška. Pred päťdesiatimi rokmi, keď sa 1. júna na Husitskej ulici v Prahe na Žižkove otvárala prvá samoobsluha, to bola pre československý socialistický maloobchod nová forma predaja.
Žiadne rady a regále plné tovaru - po otvorení to v obchode na živej žižkovskej tepne vyzeralo, akoby socializmus naozaj fungoval. Dôvod bol iný. "Ľuďom sa tento spôsob predaja zo začiatku vôbec nepáčil, ale čoskoro ocenili jeho výhody," zaspomínal na oné časy známy mykológ Miroslav Smotlacha, vtedajší zamestnanec v potravinárstve.
Pultové predajne potravín vtedy dostali konkurenciu v podobe samoobslúh, ale chvíľu trvalo, než si zákazníci zvykli. Vo väčšej miere sa tento druh obchodov zavádzal až v rokoch 1958 - 1959. Koncom roka 1959 bolo v Prahe už 148 predajní so samoobsluhou. Všetky samozrejme štátne, lebo do konca druhej päťročnice (1958) už súkromné podnikanie v obchode dohralo svoju úlohu.
Samoobsluha, alebo v angličtine self-service store, nie je vynálezom socialistickým, ale rýdzo kapitalistickým. História samoobslužných predajní s potravinami siaha až do 6. septembra 1916, keď istý Clarence Saunders otvoril v Memphise v americkom štáte Tennessee obchod pomenovaný Piggly Wiggly. Napriek skeptickým hlasom a nezvyčajnému názvu sa projekt ujal a v roku 1917 si koncept Self-Serving Store nechal Saunders patentovať.
Fenomén Piggly Wiggly sa rýchlo šíril a do konca 30. rokov bolo po celej Severnej Amerike 2600 predajní. Vďaka reťazcu Piggly Wiggly v podobných obchodoch zdomácneli pokladne, cenovky na jednotlivých kusoch tovaru, klimatizované boxy na potraviny a uniformovaní zamestnanci. Pán Saunders po vstupe na burzu nakoniec o kontrolu nad svojím podnikom prišiel. Predajne s ružovým prasiatkom v logu však existujú dodnes. Na rozdiel od českej historickej samoobsluhy, ktorá neprežila rozkvet kapitalizmu v 90. rokoch na Žižkove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
