papagáj, je už len jedna možnosť zostať originálny: 11. september a dvojičky. Toto podobenstvo vyzerá i najlepšie - udalosti z prelomu mája a júna majú všetky predpoklady premeniť Európu tak, ako poznačilo USA, ich politiku a verejnú mienku zrútenie newyorských mrakodrapov.
Európske médiá a politici sa v prvom šoku zaoberajú najmä tým, či samotná ústava je už "mŕtva", "pochovaná" (a pod.), alebo sa ešte dá zachrániť buď celá, alebo jej časti. To je dobrá téma na špekulácie ešte tak 10 dní, do zasadnutia premiérov a prezidentov, ktorí vyrieknu akýsi verdikt. Vyhliadky na to, či ratifikácie v zostávajúcich 13 štátoch budú pokračovať, alebo lídri vyhlásia definitívne stop, sú v tejto chvíli remízové. Najvplyvnejší hráči Chirac, Schröder, ale aj napr. Dzurinda, podporujú pokračovanie. To je nielen horšie, ale úplne neakceptovateľné riešenie. Má akúsi právnu logiku, ktorá vychádza z dodatku k ústave (ak 4/5 štátov ju ratifikujú, tak Európska rada rozhodne, čo ďalej), ale je bez demokratickej legitimity. Pokračovať v praxi (Írsko, Dánsko), že väčšina vyvinie tlak na menšinu, ktorá bude skladať reparát dovtedy, kým sa nezrodí "správny" výsledok, je pohŕdanie voličmi a paródia na demokraciu. Menej arogantní politici si to uvedomujú a je možné, že v Luxemburgu dokument skutočne pochovajú. Únia by naďalej fungovala podľa Zmluvy z Nice, ktorá je menej pružná, zvyšuje neprehľadnosť zmluvnej základne a neumožňuje ďalšie rozširovanie (mimo Rumunska a Bulharska). Pre Slovensko a iné menšie štáty, ale napr. aj Poľsko, sú však pravidlá z Nice výhodnejšie (hlasovacie koeficienty). Na toto treba pamätať - práve preto, lebo tento fakt sa účelovo zamlčiava.
Diskusia, či pokračovať s ratifikáciami, alebo proces zastaviť (Británia už stop signalizovala), je teda aj zo slovenského hľadiska zásadná. Názor autora textu, že Dzurinda a MZV sa priklonili k pozícii nevýhodnej pre krajinu, je isteže subjektívny. Sledujme ale pozorne ďalší vývoj; hoci už rok máme v parlamente (nefunkčný) výbor pre spoluprácu NR SR a vlády v európskych otázkach a hoci KDH preklialo euroústavu do piateho kolena, nikoho nenapadne vyvolať debatu a pokúsiť sa ovplyvniť stanovisko, s ktorým premiér s Kukanom na summit lídrov pôjdu. Názor autora, že najmä preto, lebo parlament budúci týždeň nezasadá a politici si nechcú kaziť voľnočasové aktivity skorého leta, je - samozrejme - opäť iba subjektívny...
Dnes už ale vôbec nejde o ústavu. Teda nie v prvom rade. "Non" a "Nee", ktoré zazneli s obrovskou silou v dvoch zakladajúcich štátoch únie, znamenajú viac: Prielom v uskutočňovaní programu veľkolepej integrácie tak, ako si ho naplánovali politické špičky. Ústava bola iba jeden (hoci najodvážnejší) z nástrojov projektu postupnej federalizácie Európy. Toto odmietli, aj keď s úplne rozdielnymi dôvodmi a obavami, francúzski a holandskí voliči. A odmietnutie bolo vysoko reprezentatívne - 70 resp. 63 percentné účasti v referendách prevyšujú aj záujem o voľby v týchto štátoch. Priepasť medzi voličmi a politikmi, ktorá sa otvorila, je dôvodom, že pokračovanie po vytýčenej dráhe zjednocovania, harmonizácie a centralizácie je nemožné ešte i vtedy, ak tento summit rozhodne s ratifikáciami pokračovať.
Dôsledkom, ktorý je neodvratný a ktorý ani Slovensko neminie, bude korekcia množstva európskych politík, ktoré budúcu federáciu predvídali. Darmo si Dzurinda v sobotu vychutnával každú hlásku, keď do rádia hučal, že "Slovensko - bude - čerpať - jednu - miliardu - čistého - každý - jeden - rok". Nebude: Rokovanie o rozpočtovom výhľade 2007-2013, ktoré sa malo uzavrieť práve teraz v júni, obe referendá zmrazujú. Ak dohoda o peniazoch bude, tak jedine na minime, ktoré proti návrhu EK a luxemburského predsedníctva presadzujú čistí prispievatelia - napr. Holandsko, všakáno. Bulharmi a Rumunmi končí ambciciózne rozširovanie - Chorváti majú smolu, Turecko, Srbsko a spol. nemôžu ani snívať. Prehodnocovať sa bude tzv. lisabonská agenda; Francúzi dali jasne najavo, že výrazy "konkurencia", "trh", "liberalizácia" si neprajú vidieť v európskom slovníku. Obrovsky vzrastie tlak na harmonizácie všetkého druhu. Noví členovia sa dostanú pod tlak v súvislosti s prijatím eura, keďže najmä francúzsky plebiscit nemilosrdne naznačil, že nechcú takú politickú integráciu, ktorá nerešpektuje priority ich sociálneho modelu. A spoločná mena euro sa rozkýve v základoch. Vyjadrenia, ktoré odzneli minulý týždeň (článok Sternu, Barrosov poradca, taliansky minister), sú len začiatok.
Zásnuby a svadbu s EÚ sme na Slovensku prespali v bdelom stave. Boj o tvár Európy pre 21. storočie, ktorý práve teraz štartuje, by sme už nemali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
