ktorý prejavujú pri vedení motorového vozidla. Súčasná legislatíva umožňuje vlastniť vodičské oprávnenie na vybrané typy vozidiel už od 15-tich rokov. Má však na neho nárok úplne každý, kto "iba" preukáže svoje šoférske znalosti?
"Určite nie," potvrdila nám všeobecná lekárka MUDr. Mária Švagrovská. Ako totiž vyplýva zo zákona, pri každom vybavovaní vodičského oprávnenia je potrebná aj zdravotná prehliadka. Túto vykonáva všeobecný lekár, avšak pokiaľ je zistená odchýlka predovšetkým farbocitu, zraku a sluchu, pacient je posielaný aj za odborníkom, ktorý ich môže definitívne potvrdiť, ale aj vyvrátiť. Jedným z odborníkov, ktorý môže mať definitívne slovo je psychológ, respektíve psychiater. "Psychologické vyšetrenie dokáže zistiť úplne všetko, aj napríklad predvídať, ako by v rôznych situáciách reagoval ten ktorý človek." A ako MUDr. Švagrovská dodáva, "častokrát už len na základe toho, ako sa pacient správa u nás v ambulancii, vieme odhadnúť veľa. Ak je napríklad arogantný, existuje už istý predpoklad, že sa bude podobne správať aj na cestách, ale definitívne stanovisko pri podobných pochybnostiach môže dať iba odborník."
O tom, že práve správanie, spôsob jazdy a tiež rýchlosť sú najčastejšími príčinami dopravných nehôd spôsobených touto vekovou triedou, svedčia aj policajné štatistiky. Práve vodiči od 15 do 24 rokov zavinili v uplynulom roku spolu 9262 dopravných nehôd, z ktorých bolo až 140 smrteľných. Ani polícii nie je tento fenomén ľahostajný, avšak častokrát má proti takýmto vodičom zviazané ruky. Policajný zbor preto navrhuje legislatívne zmeny. Podľa hovorcu PZ SR npor. Mgr. Vladimíra Gemelu: "Cieľom navrhovaných legislatívnych opatrení je postihovať najmä tú časť motoristickej verejnosti, ktorá svojou arogantnou a bezohľadnou jazdou ohrozuje život a zdravie iných účastníkov cestnej premávky a zakázať im ďalšiu jazdu." Bezmocnosť polície predstavuje najmä skutočnosť, že "nakoľko zaplatenie uloženej sankcie, i v maximálnej výške, nepredstavuje pre viacerých takýchto vodičov problém." Konkrétne pôjde o novelizáciu Zákona č. 315/96 Z.z. o premávke vozidiel v cestnej premávke.
A ako následky takýchto nehôd vyzerajú v praxi? Dnes už 20-ročný Matúš, ktorý pred vyše pol druha rokom zavinil vážnu dopravnú nehodu, rozpráva o svojom nepríjemnom zážitku takto: "Príčinou mojej nehody bola vysoká rýchlosť. Keď som predchádzal, zrazu sa predo mnou objavilo auto a ocitol som sa v priekope. Aj keď nehoda spočiatku nevyzerala hrozivo, šoférovi druhého auta hrozilo až doživotné ochrnutie." Matúš, ktorému sa pri nehode nič vážne nestalo, tvrdí, že svoju chybu si uvedomil až príliš neskoro. "Keď som sa dozvedel, že otec päťčlennej rodiny bude kvôli mne do konca života na vozíčku, myslel som, že mám po živote, pretože mi hrozil až výnimočný trest. Pre Matúša a tiež šoféra druhého vozidla sa tento životný príbeh skončil našťastie dobre, keďže lekárom sa podarilo zachrániť obeť nehody od toho najhoršieho.
Povestnú "mladícku nerozvážnosť" sa pred nedávnom podarilo objasniť aj vedcom z Národného ústavu duševného zdravia v Bethesde v americkom štáte Maryland, podľa ktorých úplný vývoj mozgu a teda aj dospievanie končí až medzi 20. a 25. rokom života. V mozgu vtedy dozrieva posledná oblasť, konkrétne ide o jeho prednú časť. Tá podľa slov vedcov bráni človeku konať nerozvážnym a riskantným spôsobom, či inými slovami zodpovedá za zodpovedné rozhodovanie sa. Na tento fenomén svojím spôsobom pamätá aj Zákon o Premávke na pozemných komunikáciách. Ten ustanovuje dvojročnú skúšobnú lehotu, počas ktorej sa všetky priestupky a trestné činy spôsobené motorovým vozidlom posudzujú oveľa prísnejšie, zvlášť u prvovodičov. Každopádne, takmer plnú zodpovednosť majú v rukách aj tak samotní vodiči.
Autor: Lukáš SABO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
