šiestykrát po sebe. Siedmy jún v roku 2005 je po 3. júni 2004 veľké sklamanie.
Ak niekto ešte nevie, o čom je reč; deň daňovej slobody (DDS) je symbolickým vyjadrením finančného bremena, ktoré predstavuje pre občanov i podnikateľské subjekty verejný sektor. Je to pomer výdavkov celého verejného okruhu k HDP, čiže hodnote, ktorú ekonomika v danom roku vytvorí. Zjednodušene a pre laikov sa vyčísľuje práve tak, že konkrétne tohto roku sme do 7. júna pracovali "na štát" a iba to, čo zarobíme oddnes, utratíme na seba a svoje rodiny. Dôležité je si uvedomiť, že je to priemerný koeficient pre všetkých, každý človek má samozrejme vlastné daňové zaťaženie. Ide o pomer peňazí, ktoré spotrebuje správa štátu a správa domácností. Pekne sa dá vyjadriť aj cez pracovný deň - ak poplatník začína pracovať o pol deviatej, na štát robí do obedňajšej prestávky, čiže do dvanástej, a na seba popoludní.
O sklamaní môžeme hovoriť preto, lebo odvšadiaľ, nielen z koaličných úst, počúvame, že Slovensko je reformná krajina. A nie je to lož. Panel HESO, čo je hlasovanie expertov, nedávno dokonca ohodnotil práve reformu verejných financií ako vôbec najlepšiu z mnohých, ku ktorým vláda prikročila. Ako je teda možný takýto medziročný zvrat? Reforma verejných financií a verejné výdavky nie sú totožné pojmy. Hoci daňový systém Slovenska je po reforme skutočne jeden z najlepších na svete, i v rámci neho je možné zvýšiť spotrebu vlády a verejného okruhu (obce, mestá, verejnoprávne inštitúcie a pod.). A presne to sa zrejme stalo.
Ministerstvo financií má ale úplne iný názor. Tvrdí, že DDS bol na Slovensku už 5. mája. Bolo by skutočne vynikajúce, keby mali pravdu. Ale sotva - "hayekovci" pracujú každý rok rovnakou metodikou a MF sa ozvalo prvýkrát až teraz. Hypotéza, že z roka na rok sme skočili z 3. júna na 5. máj, je načisto absurdná. Mesiac je obrovský rozdiel. Kľúč sporu sa skrýva v metodike výpočtov, ktorý je nemožné laicky rozsúdiť. Ministerstvo napríklad nesúhlasí so zarátavaním výdavkov zo zdrojov EÚ do spotreby štátu, keďže tieto nefinancujú slovenskí poplatníci. Obhajoba nadácie, že hoci nejde o peniaze vybrané na daniach doma, ale minie ich slovenský štát, je diskutabilná v tom, že predmetom merania je deň daňovej slobody a nie napr. "deň nenásytnosti štátu". Vyzerá to tak, že európske prerozdeľovanie bude páska na oči, ktorá milosrdne zneprehľadní toky domácich financií...
Odborné zvady nie sú podstatné, keďže je jasné, že zlepšenie o mesiac je hlúposť. A na strane druhej by azda bolo zaujímavé sa dozvedieť, čo by vyšlo "hayekovcom", keby europeniaze nezarátali oni. Podstatný je iný fakt: Výdavky verejného sektora rapídne rastú, na čo netreba ani poznať najnovší DDS, ale stačí si pozrieť schválený rozpočet na rok 2005. Zvýšenie výdavkovej strany o 10 percent apriori vylučuje zvyšovanie slobody poplatníkov od štátu, pretože omnoho prekračuje infláciu i predpokladaný rast HDP. Darmo politici reformujú jednotlivé sektory, vrátane verejných financií, ak rok čo rok prepadajú rovnakej neresti - rozdávať na všetky strany. Nikto nemôže napríklad byť proti zvýšeniu dôchodkov či platov učiteľov. Zvyšuje sa jedno i druhé od júla - o 8,8, resp. 5 percent. Toto sú dramatické miliardy, ktorých odvrátenou stranou je, že spomaľujú ekonomiku a teda udržateľnejšie vyplácanie tých istých nárokov v budúcnosti. Politici si neuvedomujú, že sa môžu zaväzovať iba k takým plneniam, ktoré ekonomika v zdraví unesie. Keďže nevedia či nechcú, nemožno ani znížiť odvody a zlepšovať životnú úroveň rýchlejšie a najmä - trvalo udržateľne. Ministerstvo financií pritom samo nedávno publikovalo štúdiu, podľa ktorej Slovensko živí skoro najviac verejných zamestnancov v zdravotníctve, školstve i správe. Ich percentný podiel k celej populácii je jeden z najvyšších v OECD, presahuje celé okolie.
Nejde iba o valorizácie a platy. Momentálne je napríklad jasné, že v koalícii neprejde reforma daňovej správy. Mikloš, hoci má poruke tisícpercentné argumenty, to nepresadí, lebo na okresných daňových úradoch, ktoré by chcel zrušiť, sedia od pivnice po povalu nominanti KDH, SMK a ANO (aj SDKÚ, samozrejme). Šéfka DÚ Machová odhadla "nereformu" na "niekoľko miliárd korún". Nebude. Na daňových úradoch nás budú kasírovať ľudia, ktorých musíme živiť, aby nás mohli kasírovať. To je štát. Diaľnice, podľa správy OECD, staviame - spolu s Maďarskom a Slovinskom - najdrahšie v Európe. Rozumiete, cenovú hladinu máme o polovicu nižšiu, len diaľnice robíme najdrahšie. Netreba Palka, Spišiaka ani odposluchy - existuje väčší dôkaz korupcie???
Potrebujeme zodpovedných politikov. Kým takých nemáme, s DDS sa veľmi nepohneme napriek množstvu reforiem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
