Nie je jedno, aký prach vdychujeme

Najlepšie by pochopiteľne bolo, keby sme mohli dýchať len čistý vzduch, neznečistený jemnými prachovými časticami (aerosólmi). Takýto vzduch však v

dnešnej dobe už ťažko "nájsť", pretože priemyselné závody a automobily "dodávajú" do vzduchu obrovské množstvo prachových častíc. Najjemnejšie prachové častice, ktoré merajú len 2,5 mikrometra (2,5 tisíciny milimetra), už nezachytia ani filtre a preto sa tieto častice dostávajú do atmosféry. Vdychovanie vzduchu, obsahujúceho prachové častice, však môže spôsobovať vážne ochorenia dýchacích ciest. Podľa Svetovej organizácie zdravia (WHO) súvisia zdravotné problémy s množstvom aerosólových častíc, ktoré sa vo vzduchu nachádzajú (teda s ich koncentráciou). Terajšie limity emisií stanovujú len hornú prípustnú koncentráciu prachových častíc vo vzduchu, alebo ich celkovú prípustnú hmotnosť na jednotku objemu vzduchu. Výskumní pracovníci Fraunhoferovho ústavu toxikológie a experimentálnej medicíny (ITEM) a Národného výskumného centra pre životné prostredie a zdravie neďaleko Mníchova však nedávno presvedčivo ukázali, že pri vzniku respiračných chorôb hrá úlohu nie len kvantita (množstvo) vdychovaného prachu, ale aj jeho kvalita, teda zloženie. Veľmi nebezpečné sú najmä jemné častice rôznych kovov. Vedci svoje tvrdenie podložili výsledkami testov, ktoré uskutočnili na dvanástich zdravých dobrovoľníkoch. Do pľúc dobrovoľníkov boli aplikované vzorky prachu, odobratého zo vzduchu v mestečku Hettstedt, kde sú závody na ťažbu a spracovanie medi, a z mestečka Zerbst, ležiaceho v nenarušenom prírodnom prostredí. Aplikované vzorky prachu s hmotnosťou 100 mikrogramov zodpovedali množstvu prachu, ktoré človek vdýchne za 24 hodín. Analýza ukázala, že vzorky prachu z Hettstedtu, obsahujúce častice kovov, spôsobili podstatne výraznejšie zápalové procesy v pľúcach, než vzorky z Zerbstu. "Úlohu hrá nie len množstvo prachu, ale aj jeho kvalita, napríklad obsah kovov. Ako prví v Nemecku sme vykonali klinické testy priamo v ľudských pľúcach a poskytli sme dôkaz o zápalovej reakcii na takýto malý objem častíc, ktoré predstavujú reálnu environmentálnu záťaž", povedal profesor Norbert Krug, vedúci oddelenia výskumu klinickej alergie, astmy a inhalácie. Zistenia nemeckých vedcov určite rozprúdia v rámci Európskej únie novú debatu o limitoch emisie častíc do vzduchu, ktorý dýchame.