Orbiter (MRO), ktorej vypustenie pripravuje americká vesmírna agentúra NASA. Slovo Orbiter v názve sondy naznačuje, že táto sonda nepristane na povrchu Marsu, ale bude okolo Marsu obiehať a študovať jeho povrch a čiastočne aj podpovrchové vrstvy. Štartovacie okno, vhodné na vypustenie tejto sondy, sa otvára 10. augusta a potrvá tri týždne. Ak prípravy na vypustenie budú pokračovať bez problémov, v rámci týchto troch týždňov bude sonda vynesená do vesmíru dvojstupňovou raketou Atlas. Okolo Marsu začne sonda obiehať v marci roku 2006. Prvý oblet bude trvať 35 hodín a bude mať extrémne eliptický tvar najvzdialenejší bod dráhy bude od povrchu planéty 150 krát ďalej ako najbližší bod. Počas ďalších šiestich mesiacov sa pomocou aerodynamického brzdenia bude obežná dráha upravovať tak, aby nakoniec mala prakticky kruhový tvar. Aerodynamické brzdenie bude spočívať v presne vyrátaných "ponoreniach" sondy do horných vrstiev atmosféry Marsu, v ktorých dôjde (v dôsledku trenia) k zbrzďovaniu sondy. Tým sa ušetrí asi 450 kg paliva, ktoré by sonda musela niesť, ak by sa na brzdiace manévre použili malé raketové motory. Aerodynamické brzdenie sa už použilo u sond Mars Global Surveyor a Mars Odyssey. Svoj vedecký program začne sonda MRO napĺňať v novembri 2006. Skúmanie Marsu by malo trvať dva "naše" roky, teda približne jeden marťanský rok. Sonda MRO bude okolo Marsu obiehať po dráhe, ktorá bude mať svoj najvyšší bod nad severným pólom (320 km) a najnižší nad južným pólom (255 km). Doba jedného obletu bude 112 minút. Okrem plnenia vlastného vedeckého programu bude sonda MRO slúžiť aj ako komunikačná retranslačná stanica pre sondy, pracujúce na povrchu Marsu. Túto možnosť využije ako prvá sonda Phoenix, ktorá začne v roku 2008 študovať severnú polárnu oblasť Marsu. Údaje, ktoré sonda MRO získa, poslúžia aj na skvalitnenie výberu pristávacích miest budúcich sond. Tieto údaje sa po prvý raz využijú pri plánovaní miesta pristátia prieskumného pohyblivého robota (rovera) s názvom Mars Science Laboratory, ktorý je v súčasnosti v štádiu vývoja a ktorý by mal po povrchu Marsu začať jazdiť v roku 2010.
Sonda Mars Reconnaissance Orbiter má výšku 6,5 metra a jej hmotnosť pri štarte bude 2 180 kg, pričom približne polovicu celkovej hmotnosti bude tvoriť palivo pre 20 malých raketových motorčekov, súžiaci na zabrzdenie sondy pred jej príletom k Marsu a na orientáciu sondy. Na sonde budú dve parabolické antény, jedna priemeru 10 metrov, druhá priemeru tri metre. Šírka sondy medzi koncami rozprestretých solárnych článkov, produkujúcich elektrickú energiu pre činnosť vedeckých prístrojov, bude 13,6 metra. Na zaznamenanie obrovského množstva údajov, ktoré sonda získa, bude slúžiť počítač s pamäťou 160 GB a s procesorom, schopným vykonávať 46 miliónov operácií za sekundu. Na palube sondy bude šesť vedeckých prístrojov, ktoré umožnia študovať Mars prostredníctvom rôznych oblastí elektromagnetického spektra, a to od ultrafialovej oblasti po oblasť rádiových vĺn. Prístroj HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment, čiže vedecký experiment "zobrazovanie s vysokým rozlíšením") zhotoví fotografie povrchu Marsu s doteraz nevídaným rozlíšením na snímkach bude vidno útvary s dĺžkovým rozmerom len tri metre. Takéto podrobné snímky sa získajú z približne 1 % celkovej plochy povrchu Marsu. Kameru pre prístroj HiRISE vyrobila firma Ball Aerospace. Prístroj CRISM bude slúžiť na vyhľadávanie minerálov, ktorých výskyt by naznačoval prítomnosť vody na Marse. Skratka CRISM znamená Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer for Mars, čiže kompaktný prieskumný zobrazovací spektrometer pre Mars. Tento prístroj zhotoví snímky celého povrchu Marsu s rozlíšením 200 metrov a na niekoľkých tisícoch starostlivo vybraných miestach vykoná spektrálne merania na identifikáciu minerálov. Tento prístroj bol zhotovený v laboratóriu aplikovanej fyziky Univerzity J.Hopkinsa. kamera CTX (Context Camera) bude robiť širokouhlové zábery povrchu, ktoré poskytnú vizuálny kontext pre zábery z malých oblastí, zhotovené prístrojmi HiRISE a CRISM. Prístroj MCS (Mars Climate Sounder čiže prístroj na sondovanie klímy Marsu) sa bude "dívať" cez atmosféru nadol i horizontálne, pričom jeho cieľom bude stanoviť vertikálne rozloženie vodnej pary, prachu a teploty atmosféry. Tento prístroj vyrobilo známe Jet Propulsion Laboratory (laboratórium prúdového pohonu) v kalifornskej Pasadene. Prístroj MARCI (Mars Color Imager, čiže prístroj na farebné zobrazovanie Marsu) zhotoví každý deň globálne snímky povrchu Marsu. Tieto snímky budú slúžiť na sledovanie zmien marťanskej klímy. Pomocou ultrafialových filtrov bude tento prístroj sledovať zmeny obsahu ozónu v atmosfére. Ozón slúži ako akýsi "reverzný" indikátor vody v marťanskej atmosfére. Čím viac vody atmosféra obsahuje, tým je v nej menej ozónu, a naopak. Kamera MARCI je v podstate kópiou prístroja na sonde Mars Climate Orbiter, má však objektív so širším uhlom záberu. Radar SHARAD bude schopný preniknúť približne pol kilometra pod povrch Marsu, pričom získa informácie o podpovrchových vrstvách ľadu, hornín a prípadne aj "tekutej" vody. Pomocou tohto radaru sa bude skúmať aj vnútorná štruktúra marťanských ľadových čiapočiek. Radar dodala v rámci bilaterálnej dohody talianska vesmírna agentúra (ASI).
Misia MRO je jednou z niekoľkých vesmírnych misií, ktorých cieľom je získať viac poznatkov o meniacej sa klíme Maru, o jeho geologickej histórii a o potenciálnych možnostiach života na tejto planéte. Kľúčovými cieľmi misie Mars Reconnaissance Orbiter sú:
-Charakterizovať terajšiu klímu na Marse a jej sezónne a medziročné zmeny.
-Charakterizovať globálnu atmosféru Marsu a v nej panujúce počasie.
-Preskúmať zložitý terén na Marse a identifikovať útvary, súvisiace s prítomnosťou vody.
-Vyhľadať miesta, ktoré poskytujú stratigrafické a iné dôkazy o prítomnosti vody alebo hydrotermálnej aktivite.
-Skúmať podpovrchové vrstvy a hľadať v nich vodu a ľad a preskúmať vnútornú štruktúru polárnych čiapočiek.
-Identifikovať a charakterizovať miesta, vhodné na pristátie budúcich sond.
Keď sa podarí úspešne naplniť plánovaný dvojročný vedecký program misie Mars Reconaissance Orbiter, budeme koncom roka 2008 vedieť o Marse oveľa viac, než o ňom vieme dnes.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
