o tom aj Vaterländische Blätter z roku 1811.
Podľa Čaplovičových údajov sa niektoré choroby vyskytovali v určitých častiach územia Slovenska častejšie, čo pripisuje kvalite bývania, zamestnania alebo životosprávy.
"V Banskej Štiavnici, Belej, Ľubietovej, na Španej doline, v Smolníku, teda v baníckych osadách majú ľudia hrvole (strumu, ktorá je z nedostatku jódu, preto sa teraz soľ jodiduje). Pospolitý ľud pripisuje túto chorobu horskej vode. Pravé príčiny tohto zla však nepoznajú ani lekári. Ľudia s hrvoľmi si nadmerný vzduch z hrvoľa vypúšťajú odkŕkaním."
Vo Zvolenskej stolici v Turovej kosili ľudí suchoty (tuberkulóza), ktoré dostali aj tí zdraví, ktorí sa tam usadili. Ľudia umierali na tuberkulózu a vodnatieľku a na príčine bola asi poloha osady. Obyvatelia tŕnia v tej istej stolici trpeli na astmu, suchoty a prietrže (pruh) z veľkej námahy pri práci. Málokto sa dožil vyššieho veku.
V Poltári, Zelenom, Kalinove, Hrabove, Veľkej Vsi, Tomášovciach, Vidinej, Opatovej, Maškovej, Haliči, Podrečanoch, Gregorovej Vieske a Novohradskej stolici, takisto v Gemerskej, nebolo možné stretnúť šesťdesiatnika a 40-ročnú ženu, ktorá by mala v ústach ešte zuby. Spôsobilo to ich zamestnanie - hrnčiarstvo a sklárstvo, v ktorom pracovali s olovnatým sklom.
Trenčania a Honťania veľmi trpeli na astmu a bolenie hlavy, lebo v izbách nemali komíny a dym zostával vnútri, lebo nemal kadiaľ odchádzať von. Zmenu spôsobu budovania pecí považovali za spreneverenie sa predkom a zdedeným zvyklostiam a radšej obetovali zdravie očí, hláv a pľúc.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
