prvých týždňoch sa ľudia chodili sťažovať na svoje domáce i susedské spolunažívanie , aj na nedbalosť úradníkov. Prvou sťažovateľkou bola obyvateľka Richtárskej ulice. Bývala so sestrou, ktorá keď sa nazlostila, začala vytĺkať okná a vyhrážať sa jej aj susedom zabitím. Preto žiadala ochranu. Keď sestra vytĺkla okná ja dome vedľa kláštora dominikánov, zaistila ju polícia a dopravila na psychiatrické vyšetrenie.
Ďalšou bola sťažnosť Košičanov, cestujúcich 7. októbra do Michalian. Čakali na vlak s odchodom 3 hodiny 45 minút v čakárni na košickej stanici. Keď im už bola dlhá chvíľa, a nepočuli hlásenie odchodu vlaku, vyšli na perón. Zistili, že vlak už pred hodinou odišiel bez toho, aby to výpravca ohlásil. Bolo päť hodín ráno. Prednosta stanice vyslovil každému písomné poľutovanie nad železničiarskou zábudlivosťou.
Sťažovali sa aj na zavedenie miestneho balíkového príplatku 20 halierov na všetkých poštových úradoch v Košiciach za každý podaný alebo doručený balík bez ohľadu na jeho váhu a cenu. Občania dostali vysvetlenie, že príplatok zaviedli preto, aby pokryl aspoň čiastočne stále stúpajúce náklady na poštové jazdy pre kone, na ich krmivo aj udržiavanie. Bez poplatku boli iba úradné zásielky bez poštovného, ktoré roznášali poštári na vlastných nohách. V tom čase bol vymenovaný prezidentom republiky nový prezident riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach Ferdinand Rott, dovtedy hlavný poštový radca.
Vráťme sa ešte k železnici. Riaditeľstvo Čs. štátnych železníc v Bratislave upozorňovalo plagátmi na každej stanici cestujúcich, aby obmedzovali cestovanie s husami, sliepkami, kačkami, zajacmi a psami, s veľkými košmi aj batohmi, lebo tým znečisťujú vagóny a znemožňujú sprievodcom ich prácu pri kontrole cestovných lístkov. Mnohí cestujú načierno a keď sa blíži revízor k ich vagónu, vystúpia ešte pred cieľovou stanicou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
