pri Spišskom Štvrtku. Dôležitosť nadobúdali osady, ktoré vznikali v okolí obchodnej cesty. Medzi nimi významnú úlohu zohrávali aj tie, ktoré sa nachádzali na teritóriu dnešnej Spišskej Novej Vsi. Do tejto časti nášho územia ešte pred nástupom bronzovej doby prichádzali prví lovci a potom roľníci, ktorí sa tu usadzovali. Najskôr sa tu začali striedať kultúry keltské, starogermánske, valašské, ale významne zasiahli aj staroslovanské. Na obchodnej cesta sa formovala v osadách remeselná výroba, obchod a konská furmanská doprava. Významnú úlohu v tomto procese zohrávala Spišská Nová Ves s nádhernými okolím a prírodné bohatstvo - zlato, striebro, meď, ale predovšetkým železná ruda. Práve tieto skutočnosti lákali Maďarov a Sasov, ktorí sa ako osadníci stali neodmysliteľnou súčasťou metropoly Spiša.
V 8. - 9. storočí si Slovania vybudovali neďaleko Čingova svoje rozsiahle centrum a staroslovanská osada začala existovať aj na teritóriu dnešného mesta, známa ako Iglov a práve ona sa neskoršie spojila s ďalšou osadou Nova Villa (Nové mesto), z ktorých sa postupne vyformovala dnešná Spišská Nová Ves.
Prvá písomná zmienka o meste "Nova Villa" je z roku 1268. Neskôr túto usadlosť zasiahla vlna saských kolonizátorov, ktorým uhorský kráľ Štefan V. v roku 1271 udelil zvykové práva zo svojej pôvodnej domoviny. Tieto výhody potvrdil aj ďalší panovník Karol Róbert v roku 1317 a rozšíril o kutacie a ťažobné právo na železnú rudu.
Mesto sa začalo rozvíjať a nadobudlo charakter banícko-roľnícky. Nastal rozvoj remesiel, z ktorých okrem ťažby železnej rudy, bolo významné zvonolejárstvo, kovolejárstvo a výroba zbraní. Nastal prudký rozvoj mesta, ktorého jadro sa sformovalo okolo r. k. kostola z roku 1268, zasväteného Nanebovzatiu Panny Márie. Po obidvoch stranách sa stavali jedno a dvojpodlažné stredoveké domy a námestie nadobudlo ihlovitý (hruškovitý) predĺžený tvar a bolo ohradené kamennými hradbami. Takto vzniklo jedno z najkrajších a najdlhších námestí na Slovensku. V historickom jadre mesta sú vzácne historické pamiatky, ktoré si zasluhujú pozornosť. Jednou z najkrajších je "Provinčný dom".
Bol postavený v 15. storočí pre účely mestskej radnice ako sedemosová budova s valeným klenbovým podjazdom, ktorý ľudia poznajú pod názvom "Levočská brána". Provinčný dom je na severnej strane, uprostred námestia. Je to stavba s rokokovou podobou a nádhernou sgrafitovou výzdobou. Nad klenbou Levočskej brány je provinčný erb 16 zálohovaných spišských miest. V minulosti bola brána spojazdnená pre povozy a peších, ale v súčasnosti už len pre peších. Niektorí odborníci tvrdia, že dom bol postavený už v 13. storočí, ako radničný a od začiatku mal dvojpodlažnú podobu. Až do druhej polovice 19. storočia mal šindľovú strechu, vežičku so zvonom, ktorý sa využíval pri popravách a významných udalostiach mesta.
Provinčný dom slúžil ako mestská radnica až do výstavby novej radnice v roku 1779. V prízemí provinčného domu v minulosti bola aj väznica. Na poschodí bola veľká zasadacia miestnosť pre potreby mesta. Dnešnú podobu dom nadobudol po roku 1876, kedy bol zhotovený plechový strešný štít so strechou a prebiehali na ňom ďalšie opravy.
V Provinčnom dome sa odohrávala zaujímavá história mesta, Spišskej stolice a Uhorska. V roku 1412 sa mesto ocitlo v zozname 16 spišských miest v područí Poľska až do roku 1772, do obdobia prvého delenia Poľska medzi Pruskom, Rakúskom a Ruskom. Spišskú Novú Ves potom riadil starosta zálohovaných miest, ktorý sídlil na Ľubovnianskom hrade, aj keď oficiálne patrila pod Uhorsko.
V roku 1772 sa v Provinčnom dome zriadilo sídlo zálohovaných spišských miest, ktoré po prinavrátení znova k Uhorsku tam pretrvávalo až do roku 1876. Po zrušení tejto inštitúcie urobili na dome rozsiahle úpravy, jeho vlastník - Spišská stolica a vtedy ho dala stolica do prenájmu zriadenej Sporiteľni 16 zálohovaných miest. Po roku 1918 dom prešiel do vlastníctva štátu a v roku 1954 sa prispôsobil pre Vlastivedné múzeum. V roku 1443 bol v Provinčnom dome podpísaný mier medzi Jánom Jiskrom a kráľom Vladislavom Jagelonským.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
