Iniciatíva Verejnosť za verejnoprávnosť (Markovič a spol.) včera vyzvala na ďalší bojkot STV. Tentoraz nemáme pozerať reklamy.
Zrejme sa tejto partii podarí dosiahnuť, čo sa zdalo byť na Slovensku nesplniteľným snom - otvoriť diskusiu o samotnom zmysle existencie STV. Konečne. Nič nerozprúdi verejný diškurz lepšie ako majitelia známych tvárí, ktorí sledujúc vlastný záujem sa dostanú až po tú hranicu, že sa prestanú hanbiť a idú robiť politiku. Pravda, hraníc sa tu prekračuje viac. Napríklad aj etická, ktorá neznesie, aby niekto so zmluvou a honorármi v inej televízii vyzýval na bojkot reklamy u konkurencie. To je nebotyčná zvrátenosť. Autor textu, samozrejme, vie, že Markoviča vedú iba vznešné pohnútky a starosť o naše dobro a "verejnoprávnosť", ale keby ho viedli pohnútky nízke, správal by sa presne tak, ako sa správa teraz.
Isteže, keby, keby. Keby Richard Rybníček neprispel konským dielom, do manéže by nevstúpili. Politika riaditeľa STV je samovražedná a ťažko mu rozumieť. Hoci je vychýrený parlamentným i záchodovým lobingom, vyrába si konflikty, ktoré temer s určitosťou jeho koncepciu oživenia STV zničia. Rozdeliť kultúrnu obec na dve polovice nie je veľké umenie, zvládli to aj predchodcovia. Rybníček však svojou politikou produkuje samých nepriateľov, takže čas, keď stratí trpezlivosť rozhodujúca časť straníckeho spektra, sa blíži. Štít KDH-SDKÚ ešte odráža útoky, ale je už ošúchaný a deravý..
Dve debaty, Pod lampou a tzv. Mediálne fórum na Markíze, odkryli nielen veľkú sledovanosť, teda príťažlivosť témy pre verejnosť, ale najmä fakt, že existuje obrovská snaha o prevrat v STV ešte pred uplynutím Rybníčkovho mandátu. Sem smerujú všetky petície a iniciatívy, pričom v pozadí by sa - akoby mimochodom - už začínali formovať koalície pre predĺženie licencie Markízy, ktorá končí v roku 2007. Toto je ihrisko, po ktorom sa kotúľa lopta a dá sa vytušiť, že vzhľadom na vklad môžu hráčov motivovať i celkom slušné provízie. To nie je obvinenie voči nikomu, ale zásadne by prekvapilo, keby predstavenia o "verejnoprávnosti" a "kultúre" neboli dotované aspoň sľubmi sľubov a zmluvami o zmluvách, ak už nie v hotovostných platbách... Skutočnosť, že komerčná vysielačka, ktorá zasahuje do programovej štruktúry iba vo výnimočných prípadoch (taký nebol napr. futbal v Luxembursku, ktorý napriek kúpeným právam musel ustúpiť Mojsejovcom), obetovala dve hodiny debate jednofarebne zložených a hovoriacich "expertov", je veľavravná.
Dôležité je to zmieniť preto, aby niekto neprepadol myšlienke, že najpodstatnejší je obsah toho, čo bolo povedané. To zároveň ale neznamená, že nijaká kríza v kultúre nie je (prečo by práve v roku 2005 nebola a kde nie je kríza všeobecne??) a že Rybníček robí televíziu dobre. Ak sa zmierime s tým, že verejnoprávne vysielanie je stredno- až dlhodobo nezničiteľné, tak treba uznať, že veľká väčšina výhrad proti STV bola v poriadku. "Mediálne fórum" usporiadali síce na tom najnevhodnejšom mieste a frekvencii, čiže v konkurenčnej televízii, ale odzneli na ňom prvýkrát na kope temer všetky zásadné argumenty. Napríklad, že "verejnoprávny" vysielateľ nemá nárok na koncesie, ak jedným kanálom konkuruje súkromným TV, pretože ide o porušenie hospodárskej súťaže. Preplácanie formátov typu SuperStar na zahraničných trhoch, keď manažment a vlastníci nenesú podnikateľské riziko, deformuje domáci televízny trh a kazí ceny. Protiargument mnohých, že STV konečne nevyrába nové dlhy a je pritom lepšia ako kedykoľvek v minulosti, sa nedá brániť, lebo vždy vyvstáva otázka, že načo ju treba, ak bez výpalného 1200 Sk ročne to isté dokážu odvysielať súkromné stanice. A to v čistej súťaži, bez pŕznenia trhu dotovanou stanicou. Jadrom duálneho systému je ilúzia "verejnej služby", ktorej obsahom by malo byť zrejme všetko, čo komerčný sektor nechce a nevie, len nie to, čo vysiela v "primetime".To je azda jasné. Pravdivé sú aj napr. výhrady, že bulvarizácia STV kvôli "podpore značky" je pomýlená aj ekonomicky. Zisky možno stačia na sebareprodukciu Jednotky, ale určite nie na uživenie ďalšieho "kultúrneho" kanálu. A to ešte nehovoríme o pokazenom vkuse.
Najnaivnejšie by bolo si myslieť, že problém STV je riešiteľný podľa návodu "verejnosti za verejnoprávnosť". Nie je a nikdy nebude. S verejnoprávnymi médiami je permanentná nespokojnosť všade. Hoci BBC, ZDF, ORF, ČT vyzerajú, samozrejme, vďaka vyšším príjmom od násobne početnejších a bohatších poplatníkov omnoho lepšie. Toto je večná debata, ktorá skončí až vo chvíli, čo sa jedna politická garnitúra odváži presadiť privatizáciu oboch frekvencií. A to je otázka ešte minimálne jednej generácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
