krajinám, ktoré sa snažia o vývoj jadrových zbraní. NATO tak podľa očakávania neodpovedalo kladne na výzvu globálnej koalície asi 2 000 mimovládnych skupín z 90 krajín, ktoré žiadajú okamžité stiahnutie odhadovaných 480 amerických jadrových zbraní z územia Európy. Podobne sa nedávno vyjadril aj belgický Senát, debata prebieha v Nemecku, Holandsku a ďalších štátoch.
Zo včerajšej uzavretej schôdzky skupiny NATO pre jadrové plánovanie na úrovni ministrov však vyplynulo, že spojenci považujú jadrové základne za naďalej potrebné. „Jadrové sily umiestnené v Európe a zaviazané NATO naďalej poskytujú kľúčové politické a vojenské puto medzi európskymi a americkými členmi aliancie. S uznaním berieme na vedomie pokračujúci príspevok nezávislých jadrových síl Spojeného kráľovstva k odstrašovaniu a celkovej bezpečnosti spojencov," uvádza sa v komuniké po zasadnutí. Jednotliví ministri však vzhľadom na tajný charakter rokovaní neboli na túto tému príliš zhovorčiví. „Naozaj sme mali zasadnutie skupiny pre jadrové plánovanie, ale bolo to dôverné zasadnutie a nebudem o tom diskutovať. K politickým debatám prebiehajúcim v jednotlivých štátoch nemám čo povedať," odbil novinárov americký minister obrany Donald Rumsfeld.
Opatrný bol tiež štátny tajomník ministerstva obrany SR Martin Fedor. „Myslím, že nie je vhodné to v súčasnosti komentovať, celá tá prvá časť bola pod istým režimom utajenia," povedal novinárom. Účel jadrových zbraní je však podľa neho dnes podobný ako v minulosti. „Tak ako v minulosti jadrové zbrane predovšetkým spĺňali ten odstrašujúci účinok, tak v súčasnosti plnia veľmi podobnú úlohu, možno nie voči teroristom, ale štátom, ktoré sa snažia nadobudnúť práve tieto jadrové zbrane," vysvetlil Fedor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
