dobrodinec od SDKÚ, sme zaznamenali akýsi pokrok. Dozvedeli sme sa, že firma, ktorá prevzala na seba slávny dlh, nebola zvýhodnená pri žiadnej verejnej zákazke ani tendri. "Garantujem to. Nikto, kto s nami spolupracuje, nepožíva v rezortoch, ktoré spravujeme a v politike, za ktorú sme zodpovední, nijaké nadštandardné výhody," odprisahal na kameru Dzurinda, ktorý na otázku, či predmetný subjekt je v nejakom vzťahu so štátom, mal odpovedať už pred polrokom - keby ju kohosi napadlo položiť...
Na situácii to zase až tak veľa nemení. Napokon, aj keby predmetný charitatívny spolok vyhrával tendre obdeň, predseda vlády a SDKÚ nič iného povedať nemohol. De facto je to zosilnenie stanoviska, že musíte nám veriť, lebo identitu mecenáša aj tak neprezradíme. Vyjadrenie môže osloviť tú časť verejnosti, ktorá bola i doteraz náchylná veriť, že za prevzatým záväzkom nie je nijaká čiernota. Je evidentné, že tých, ktorí sa nedokážu zmieriť s vysvetlením, že predmetný subjekt si jednoducho neželá publicitu, ani premiérova slovná "garancia" neuspokojí. Dôležitá pre budúcnosť azda môže byť formulácia "nikto, kto s nami spolupracuje". Ak sa nejaký víťaz tendra medzi "spolupracovníkmi" ukáže, čaká Dzurindu nové vysvetľovanie...
Kľúčový problém pofidérnej transakcie ale nespočíva v otázke, čo za vzťah má SDKÚ so svojím sponzorom. Cynicky, ale celkom úprimne: Taký parlamentný systém, v ktorom by partajní sponzori neboli vôbec zvýhodňovaní, neexistuje. Demokracia nie je ideálne usporiadanie sveta, iba ďaleko najlepšie. A má systémové chyby, ktoré sú zrejme neodstrániteľné. Konkrétne s financovaním strán je problém všade. A obrovské škandály. Fakticky v každej krajine sa už prevalili väčšie ako 22 mil. SDKÚ. To nie je ospravedlnenie, ale fakt.
Odprisahať, že utajovanie darcu svedčí rovno o korupčno-klientelistickom financovaní strany, machináciách s verejnými obstarávaniami a pod., sa tiež nedá. S nasadením fantázie je možné predstaviť si i banálnejšie pozadie. Je možné, hoci nepravdepodobné v takto vypätej situácii, že firma si naozaj neželá zverejnenie, čo tvrdí Dzurinda. Ale môže ísť aj o obyčajnú aroganciu - a just nepodľahneme nátlaku. A sme doma: Práve spôsob, akým SDKÚ a premiér komunikujú aféru navonok, je vražedný pre demokraciu. Bez ohľadu na osobu, ktorá dlh prevzala - ešte aj keby to bola Armáda spásy, aj tak je na kauze vôbec najhoršia Dzurindova predstava o fungovaní demokracie v jednej z najcitlivejších oblastí.
Vo vyspelejšom prostredí by argument, že neprezradíme, lebo sponzor-donor si to neželá, jednoducho neprešiel. Verejná mienka by politika či stranu, ktorá toto povie, utĺkla. Moderná demokracia vychádza z premisy, že verejnosť má právo vedieť všetko o financiách tých, ktorí jej vládnu. Dôvod je evidentný: tí, ktorým politici predpisujú dane, musia mať záruky, že ten, kto nakladá s ich peniazmi a ukladá im povinnosti, nie je skorumpovaný či inak "nakazený". Toto je princíp, ktorý stojí najvyššie. Dzurinda nám svojou obranou ale oznamuje, že u neho je na vyššom mieste lojalita k darcovi, ktorému sa zaviazal anonymitou. Systému, v ktorom vykonáva najzodpovednejší post premiéra, teda sám nerozumie - resp. nechce. Jedno či druhé nech je pravda, je to otrasná správa. Totiž od chvíle, čo iný (súkromný, partajný) záujem nadradil nad záujem verejný, nemôžeme si byť istí, či to nerobí častejšie. Aj keby sa záruke, ktorú vyslovil v televízii, dalo veriť, nedá sa veriť tomu, že svoje poslanie vníma vždy ako službu verejnosti.
Dzurinda argumentuje, že všetko bolo v súlade so zákonom a že hospodárenie SDKÚ overil "človek najkompetentnejší, teda vyžrebovaný auditor s guľatou pečiatkou". No - tu sa patrí dodať jedno: Ani auditor s tou najguľatejšou pečiatkou nemôže vystúpiť z účtovných kníh, čiže porovnať napríklad menoslov firiem, ktoré povyhrávali tendre v rezortoch SDKÚ, so zoznamom darcov. Auditor je auritou iba v tom, či účtovníctvo viedli v súlade so zákonom.
Ten, kto nakladá s peniazmi daňových poplatníkov, musí nielen čistý byť, ale čistý sa musí aj zdať. Vo vlastnom záujme - aby verejnosť neprepadla úplnej márnosti a dezilúzii. K tomu sa pomaly blížime, hoci paradoxne žiadne skutočne veľké finančné škandály ešte na Slovensku neboli. Ale budú - sme na najlepšej ceste. SDKÚ a jej predseda sa v kauze svojho financovania správajú presne tak, že ešte aj keby maslo za ušami nemali, nikoho to nesmie ani napadnúť. Robia všetko pre to, aby nezostal ani milimeter pochybností, že podvádzajú.
Z tohto smutného zdania veru nič neubrala ani slovná "garancia" Dzurindu, že nikto nepožíva "nadštandardné výhody"... Možno stačilo spýtať sa na štandardné výhody, ktoré poskytuje SDKÚ v rezortoch, ktoré spravujú...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
