Everybody's Fool (všetci sú blázni). Takýto pocit nadobúdam vždy, keď kráčam do inštitúcie zvanej škola. Môj pocit je najintenzívnejší práve v týchto dňoch, kedy nám ostáva do ukončenia klasifikácie už len niečo viac ako týždeň. Zo školy sa stáva miesto chaosu a u študentov je možné badať zárodky prebúdzajúceho šialenstva.
Trma-vrma. Rozhodla som sa preskúmať, ako to vyzerá na školách z nezúčastneného pohľadu. Zastavila som sa na chvíľu uprostred školskej chodby na istom prešovskom gymnáziu. Len som stála a sledovala, čo sa deje okolo. Po chvíli som ostala stáť v nemom úžase s otvorenými ústami. Psychiatria! Dvere na zborovni sa neustále otvárali a zatvárali, jedni nimi trieskali, iní nemali ani len šancu zavrieť ich, pretože stále prichádzal a odchádzal niekto nový. Pred dverami sa kopili zástupy žiakov, ktorí sa snažili lobovať u toho ktorého učiteľa. Strhané tváre sa mihali na každom kroku. Skutočne ako v blázinci.
Stále dookola. Všetko je ako začarovaný kruh. Učiteľ, žiak, učiteľ, žiak. Učiteľ musia všetko pripraviť, žiaci sa to musia naučiť rýchlo a dôsledne. Ak výsledok dopadne dobre, fajn, ak nie, smola. Je čas na opravu, nie je? Trafí nás šľak, netrafí? Málokomu na tom záleží. "Nedá sa tomu celému vyhnúť, dá sa to iba zmierniť. Všetci sa o to snažíme. Záleží to len od každého z nás," hovorí Mgr. Juraj Sabol na túto situáciu.
Prekvapivý výsledok? Keď som už chcela ukončiť svoj pokus, predsa som len zazrela jednu veľmi spokojnú osobu s výrazom na tvári, ktorý hovoril: "na cica, žer!" Onen uštipačný výraz s nádychom irónie a pobavenia som videla už mnohokrát, no ešte nikdy som v ňom nebadala takú veľkú dávku uspokojenia. Ako keď sa oslík zatne a odmietne pokračovať v ceste. Oným oslíkom v tomto prípade bola istá učiteľka, ktorá sa prvý rok nechala oslovovať "profesorka", hneď po svojom prestupe zo základnej školy. Skúšanie na každej hodine, chladný prístup to všetko sa odrazilo na jej "karme" obľúbenosti. A prečo na jej tvári ihral takýto úškľabok? Práve totiž odmietla prosbu triednej učiteľky jednej tretiackej triedy, ktorá ju žiadala o zmiernenie svojho koncoročného hodnotenia žiačke svojej triedy. Nešlo o prilepšenie známky, ale triezvy pohľad na priveľmi kritické hodnotenie. Ak by toto dievča nedostalo za jednu nepripravenosť na hodinu "delu", mala by reálnu šancu obhájiť si známku na jednotku. Takto jej hrozí trojka, ak nesplní horibilné požiadavky, ktoré jej boli udelené. Úplným paradoxom je fakt, že o týždeň s týmto predmetom končí, pretože sa v budúcnosti zameriava na humanitné vedy.
Vyrába problémy? Ďalšia študentka tejto triedy si kvôli podobnému problému zmenila vo štvrtom ročníku dvojhodinovku fyziky na dvojhodinovku slovenčiny. "Nebudem riskovať, že ma bude budúci rok učiť," povedalo toto dievča po piatkovom riešení sporu. Milá pani učiteľka jej navalila také množstvo látky, ktoré by sa musela za krátky čas naučiť, že sa radšej vzdala a dostala na vysvedčení horšiu známku. Nemala by škola pomáhať? A nie robiť problémy?
A dosť! Ak už neviete, kam z konopy, zastavíte sa a poviete si: "A mám toho dosť! Je mi už úplne všetko jedno, nech mi na to sprosté vysvedčko dá hoci aj štvorku!" Zrejme je to už posledné štádium spomínaného šialenstva, pretože v tom momente zahadzujete svoju celoročnú prácu. Často len kvôli tomu, že ste boli donútení vonkajšími okolnosťami. Povedzte si dosť, ale nevzdávajte sa, buďte o krok pred učiteľmi. Nenechajte si šliapať po svojich výsledkoch, či nechávať sa zhadzovať kvôli ich tvrdohlavosti a "zásadám". Buďte nad vecou a dokážte, že nie ste niečo menej, ako oni.
Autor: Alena KLUKNAVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
