pozoroval v roku 1610 zvláštny tvar planéty Saturn, ale až holandský astronóm Ch. Huygens prišiel v roku 1656 na to, že nezvyčajný tvar Saturna je spôsobený prítomnosťou prstenca v jeho rovníkovej rovine. Neskôr astronóm J.D.Cassini spozoroval, že prstenec okolo Saturna je rozdelený (tzv. Cassiniho delenie). V súčasnosti už vieme, že okolo Saturna je sedem hlavných prstencov, pomenovaných (smerom od planéty von) písmenami D, C, B, A, F, G a E. Abecedné poradie písmen určuje poradie, v akom boli prstence objavené. Celková šírka systému prstencov je väčšia než je vzdialenosť medzi Zemou a mesiacom. Kozmická sonda Cassini (spoločný projekt americkej agentúry NASA, európskej ESA a talianskej ISA) vykonala nedávno prvé z niekoľkých plánovaných rádiových experimentov, ktoré majú prispieť k objasneniu vnútornej štruktúry jednotlivých prstencov. Už tento prvý rádiový experiment zmapoval štruktúru prstencov do takých detailov, aké boli doteraz neznáme. Ukázalo sa, že v prstencoch sa nachádzajú objekty s mimoriadne veľkým rozptylom veľkostí, a to od niekoľkých centimetrov do niekoľkých metrov. V prstenci B a vo vnútornej časti prstenca A je málo častíc s priemerom 5 cm alebo menej. Naopak, v prstenci C a vo vonkajšej časti prstenca A je veľa častíc s priemerom menej ako 5 cm. Sonda Cassini zistila, že vonkajšie a vnútorné časti prstenca B obsahujú ďalšie prstence, ktorých šírka je niekoľko sto kilometrov a ktoré sa odlišujú množstvom v nich obsiahnutého materiálu. Jadro, široké 5 000 km, obsahuje niekoľko pásov s hustotou materiálu, ktorá štvornásobne prevyšuje hustotu prstenca A temer 20-násobne hustou prstenca C. Táto dramaticky sa meniaca štruktúra prstenca B ostro kontrastuje s relatívne plochou štruktúrou prstenca A alebo "vlnitou" štruktúrou prstenca. Sonda Cassini objavila aj vyše 40 "hustotných vĺn" v prstenci A. Tieto vlny (zmeny hustoty) sú spôsobené interakciou s blízkymi mesiacmi planéty Saturn.
Akým spôsobom odhalila sonda Cassini štruktúru prstencov okolo Saturna? Išlo o tzv. zákrytové (okultačné) pozorovanie. Pri takomto zákrytovom pozorovaní sa sonda nachádza (pri pohľade zo Zeme) za prstencami Saturna. Rádiový signál, vyslaný sondou, musí pri svoje púti k Zemi prejsť prstencami, pričom je zoslabený a rozptýlený. Vedci na Zemi vyhodnocujú zoslabenie signálu, spôsobené jeho prechodom cez materiál prstencov. Čím je prstenec hustejší, tým slabší signál prijme pozemná stanica. Vyhodnotením signálu sa dá určiť rozdelenie materiálu a veľkosť častíc v prstenci. Pri nedávnom zákrytovom experimente sa po prvý raz vôbec použili tri rádiové signály rôznych frekvencií (v pásmach Ka, X a S). Signály rôznych frekvencií sú rôzne ovplyvnené časticami tej istej veľkosti. Sonda Cassini vykoná do septembra tohto roka ešte sedem ďalších zákrytových pozorovaní, ktoré prispejú k dokonalejšiemu poznaniu štruktúry nádherných prstencov Saturna
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
