krivdy spáchané v rámci vysídľovania v rokoch 1945-48. (Košický vládny program, Benešove dekréty - kolektívna vina.) Stalo sa tak navyše v Budapešti, kde si preberal prestížnu cenu Sv. Vojtecha, ktorú pred ním dostali napr. aj Helmut Kohl či Václav Havel.
Vynecháme Slotu, ktorý je, ako tradične, nekomentovateľný. Čin poslanca KDH prijala rozpačito až negatívne celá politická trieda (iste, s výnimkou SMK) na čele s prezidentom, ktorému šanca vyjadriť sa k téme padla rovno do jubilea. Zarazilo až zamrazilo, že fakticky sa od svojho poslanca dištancovalo aj KDH, ktoré potrebovalo rýchlo oznámiť, že "ide o osobný názor Mikloška", ale hnutie má k nemu naďalej dôveru. Iste, nikto nečaká od KDH, že by celé vyrástlo do formátu svojho doyena parlamentných lavíc; len mu nemuselo padnúť dobre, že sa tak ponáhľali. Stačilo vyjadriť odstup kedykoľvek, až dostanú novinársku otázku. Podstatné je, že zdôraznením "osobného názoru" vlastne vyjadrili, že na Slovensku nie je celkom politicky korektné hoci aj individuálne pripustiť, že tzv. výmena obyvateľov v povojnových rokoch a to, čo ju sprevádzalo, je optikou dnešného chápania ľudských práv čosi úplne neprijateľného.
Pretože, všakáno, treba rozlišovať. Ak slovenské strany či parlament nechcú vysloviť jednostranné ospravedlnenie (ako v prípade Židov a karpatských Nemcov) a trvajú na akejsi recipročnej deklarácii aj z maďarskej strany za vlastné viny, dá sa to pochopiť ako politický postoj a odraz stavu medzištátnych vzťahov. Napokon je fakt, že Maďari o ospravedlnení Slovákom vôbec neuvažujú, hoci aj historici na ich strane občas pripúšťajú, že by bolo za čo. V individuálnych prípadoch by však nemali byť prekážky, keďže ide o osobnú účasť a čisto intímny vzťah ku konkrétnej udalosti. Jedinec hovorí za seba a nemôže trvať na tom, aby sa mu niekto recipročne kajal, ak necíti potrebu. Bolo by krásne (a poriadna senzácia), keby sa prezident Mádl zavďačil Mikloškovi rovnakou reflexiou. Zo svojej pozície najvyššieho ústavného činiteľa si to však iste dovoliť nemohol. Prečo je na Slovensku (ale aj v Čechách, napríklad) nepatričné vysloviť osobnú, ľudskú ľútosť nad evidentnými zverstvami, ktoré sa proste stali v relatívne blízkej minulosti? Môže Mikloško za to, že Maďari sa nenáhlia skupinovo ospravedlniť za staršie hriechy, ktoré nikto živý z nich ani nepamätá? Je reciprocita v otázkach minulosti vôbec princíp, na ktorom sa dá budovať? Evidentne nie. To, že sa vyžaduje, len prezrádza, že ľútosť tu nikto necíti. Ak je to tak, i recipročné "prepáčte" by vyznelo falošne.
Mikloško ukázal cestu k reálnemu historickému zmiereniu. Netreba očakávať, čo urobia pre vec a kedy si vstúpia do svedomia tí druhí, ale konať za seba. To platí nielen pre jeho slovenských kritikov, ale aj pre Bugára a spol. SMK vyžaduje politickú deklaráciu slovenského parlamentu - pre seba a svojich voličov. Dráždi tým slovenskú verejnú mienku, najmä ak pribaľuje provokatívne vyhlásenia k Benešovým dekrétom, ako nedávno v Komárne. Vzťahy nejde lámať cez koleno. Keby teraz nejaká fiktívna veľmoc (EÚ či čokoľvek) prinútila SR k ospravedlneniu (ako chceli sudetskí Nemci od ČR pred vstupom do únie), ale v srdciach by zostala zášť, cítili by sa už naši Maďari lepšie? Alebo ide stále a len o to "symbolické materiálne odškodenie", ktoré, ako z niektorých popiskov vyplýva, by celkom symbolické byť ani nemuselo?
"Prepáčte", čo odznelo na ceremónii v maďarskom parlamente, je vznešené gesto politika, ktorý má nesporne rozmer štátnika. Aký závratný impulz pre vzťahy by znamenalo, keby sedel Mikloško na Hrade miesto Gašparoviča? Ospravedlňovať za seba by sa síce nemohol, ale tón a duch, ktoré by vniesol do medzištátneho dialógu, by premosťoval pomaly históriu. V SMK vedeli, prečo si kandidatúru Mikloška osvojili a podporovali ho, hoci veľmi formálne, v kampani. A naozaj nikto nemôže povedať, že by sa Maďarom kamsi pchal; keď KDH navrhovalo hlúpy kontrazákon proti krajanskému zákonu, Mikloško ho vehementne obhajoval... Ale Bugár prehltol aj toto kyslé hrozno. Iná vec je, že už nie voliči SMK - hádzali to na Kukana či Bútoru, v druhom kole Gašparoviča...
Jeden intelektuál, ktorý je známy obhajobou Maďarov a v prezidentskej voľbe podporoval Bútoru, v zápale kampane do novín povedal, že "medzi katolíckym a komunistickým prezidentom nie je žiadny rozdiel". Nebolo by od veci, keby pre zmenu on povedal Mikloškovi "prepáčte".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
