začne dnesk v Bruseli. Podľa nemenovaného vysokopostaveného diplomata v Bruseli dôjde k prehodnoteniu rozširovacieho procesu v reakcii na odmietnutie európskej ústavy v Holandsku a Francúzsku. "EÚ bude dôslednejšie sledovať prístupové procesy, procedúry sa spomalia a budeme viac rozmýšľať o alternatívnych formách členstva, napríklad o privilegovanom partnerstve," uviedol diplomat pre tlačovú agentúru SITA. K úvahám o budúcich hraniciach v stredu vyzval aj predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.
Skutočnosť, že v návrhu záverov summitu sa spomína očakávaný vstup Rumunska a Bulharska len okrajovo, je podľa pozorovateľov reakciou európskych lídrov na situáciu, ktorá nastala po neúspešných referendách. "Existuje pocit, že rozšírenie bolo príliš rýchle. Ak účastníci summitu v odpovedi na otázku Francúzov a Holanďanov oznámia, že rozširovanie pokračuje, dôjde k napätiu," komentoval pre agentúru SITA opatrnosť európskych inštitúcií dobre informovaný zdroj v Bruseli. "Nevieme si predstaviť, že Turecko začne rokovať s EÚ o vstupe skôr ako Chorvátsko," zopakoval slovenský postoj veľvyslanec SR pri EÚ Maroš Šefčovič. Podľa Šefčoviča sa však únia nesmie celkom uzatvoriť a musí naďalej pôsobiť príťažlivo pre krajiny západného Balkánu a Ukrajinu. Opačná pozícia by totiž viedla k zabrzdeniu reforiem v týchto krajinách a návratu nacionalizmu, dodal. "Prijatie siedmich alebo ôsmich krajín v roku 2014 je však nerealistické," zdôraznil.
V Bruseli sa čoraz otvorenejšie hovorí o tom, že členstvo Turecka je ohrozené. Za privilegované partnerstvo sa otvorenie stavia možná budúca nemecká kancelárka Angela Merkelová i pravdepodobný nástupca Jacqua Chiraca v Elyzejskom paláci Nicolas Sarkozy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
