Košiciach v rokoch 1848 - 1918 ako remeselníci pôsobili kotlári, mediari, zámočníci, kováči, inštalatéri.
Známou remeselníckou rodinou väčšinou kotlárov, mediarov, inštalatérov boli Hauszerovci. Zakladateľom mediarskej tradície bol Anton Hauszer (1806 - 1878), ktorý bol 20 rokov aj členom košického mestského zastupiteľstva.
Priekopníkom v zavádzaní novej techniky bol mediar, kotlár, mestský studniarsky majster a inštalatér bol Karol Hauszer, pôsobiaci vo výbore Živnostenského spoločenstva v rokoch 1887 - 1899. Eugen Hauszer - mediar a studniarsky majster bol majiteľom vodovodného inštalatérskeho podniku na Kováčskej ulici č. 5 v Košiciach. Po jeho smrti viedla podnik jeho vdova.
Ku košickým zámočníkom, ktorí boli známi nielen ako majstri svojej profesie, ale aj ako odborárski a politickí funkcionári, patrili Gejza Borovszky a Samuel Csapó. Borovszky (1884 - 1953) ako sociálny demokrat pracoval v odborových organizáciách. V roku 1919 bol internovaný v Terezíne. V roku 1920 bol zvolený za Čs. soc. dem. stranu za poslanca parlamentu. V roku 1944 bol odvlečený do koncentračného tábora a v roku 1947 sa vysťahoval do Budapešti.
Zámočník Samuel Csapó (1883 Rim. Sobota - 1947 Budapešť), bol od r. 1905 tajomníkom odborovej organizácie železiarskych robotníkov. Pre organizačnú a publikačnú činnosť bol viackrát odsúdený a väznený. Od r. 1909 pôsobil v Krajinskom odborovom zväze a viackrát prednášal v Košiciach po slovensky. V rokoch 1917 - 1918 bol organizátorom odb. organizácií v štátnych podnikoch na území Slovenska a v r. 1919 bol ľudovým komisárom Slovenskej republiky rád.
Marcel Slovenský, strojný zámočník si zriadil zlieváreň a dielňu aj s opravou strojov v r. 1899 na vtedajšej Peštianskej triede č. 7 (na rohu Fejovej ulice). S bratmi Adolfom a Jánom ju v roku 1902 doplnil novými strojmi, v r. 1910 presťahovali na tej istej ulici a rozšírili s názvom "továreň".
Meno Karol Poledniak starší Košičania dobre poznajú v súvislosti s jeho po r. 1945 znárodneným podnikom, ktorý ešte donedávna bol známy ako VSS. Karol Poledniak starší (1853 - 1915) bol továrnik, pôvodne zámočník. Po vyučení pracoval vyše dvoch rokov v USA, potom v Lipt. Hrádku a ako strojník na píle v Slanci. Do Košíc prišiel začiatkom 80. rokov do Fleischerovej strojárne, r. 1886 sa osamostatnil v spolupráci so strojníkom Harasztym. Otvorili si dielňu na vtedajšej Prešovskej ulici na opravu váh a menších poľnohospodárskych strojov. V roku 1886 už sám zriadil dielňu na výrobu strojov s malou zlievárňou na farebné kovy. Po presťahovaní na dnešnú Štúrovu ulicu rozšíril aj sortiment výroby od strojov pre potravinársky priemysel po vodné turbíny, plynové a iné motory, obrábacie stroje a stroje pre vlastnú továreň. Po jeho náhlej smrti prevzal vedenie továrne syn Karol (1894 - 1945), ktorý študoval na Vysokej škole technickej v Zürichu. Pod jeho vedením od r. 1915 až po znárodnenie po r. 1945 sa továreň rozrástla.
Zo Slovníka košických osobností od Dr. Márie Mihókovej.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
