Maďarsku. Pre dnešné historické poznávanie nás zaujíma jeho severná časť - horný Zemplín, severne okolo N. Beskýd, Bukovských a Vihorlatských vrchov. Stredobodom našej pozornosti bude údolie Cirochy, mesto Snina a jej okolie pod Sninským kameňom Vihorlatského pohoria. História tejto časti Slovenska je na prvý pohľad skromnejšia a jednoduchšia, ako tá okolo Košíc alebo Prešova. predovšetkým je pre verejnosť menej prístupná a málo známa.
Prvá písomná zmienka o Snine pochádza z roku 1343. Na niekoľko storočí sa dostala pod humenské domínium Drugethovcov. Žigmundom Drugethom v roku 1684 vymrel rod po meči a ostali po ňom tri dcéry. Pri delení majetku Snina pripadla pre Kláru, ktorá sa vydala za grófa Zichyho, ich dcéra Anna - Mária sa stala manželkou grófa Františka Csakyho, ale manželstvo ostalo bezdetné. Zemepanstvo v Snine takto pripadlo ďalšej Žigmundovej dcére - Terézii, ktorá bola manželskou grófa Vandernata.
Začiatkom 19. storočia sa železo stalo dôležitým produktom vyhľadávaným na domácom aj zahraničnom trhu. Prudko stúpali aj jeho ceny. Toto podnietilo záujem mnohých podnikateľov zakladať menšie železiarne, známe ako "hámre". takto sa zrodili v Remetských Hámroch na druhej strane Vihorlatu a v údolí Cirochy v obci Kamenica n/C., Biela n/C., v Snine a tiež v Jablonke pri Humennom.
Dôležitým medzníkom vo vývoji Sniny a železiarstva pod Vihorlatom bol rok 1799. Vtedy Terézia Vandernatová, rod. Drugethová predala pozemky, kaštieľ a iné nehnuteľnosti rodine Rhollovcov. Práve oni zohrali dôležitú úlohu pri založení železiarní v Snine (terajších Zemplínskych Hámroch). Rhollovci bola znám a rodina spišských Nemcov, ktorá sa výrobou železa zapodievala na východnom Slovensku od roku 1601 a vlastnila hutnícky závod Fénix v Margecanoch. Prvý, ktorý odkúpil zemepanstvo bol Jozef Rholl, ktorý už vtedy bol známym podnikateľom v tomto odvetví. Stále ho lákali okolité lesy Vihorlatu s množstvom kvalitného dreva pre železiarne a pravdepodobne aj zásoby železnej rudy v neďalekom pohorí.
V roku 1815 sa Jozef Rholl rozhodol pod Vihorlatom, štyri kilometre od Sniny, v Jozefovej doline založiť hámor na výrobu a spracovanie železa. Zriadil tam jednu vysokú pec a dve vyhne na spracovanie kujného železa na zhotovovanie výrobkov. Počas 19. storočia sa tam vyrábali lopaty, kosy, klince, poľnohospodárske náradie, kuchynský riad, rámy na zrkadlá, liatinové pece Merkúr a mnohé ďalšie. Okrem týchto práve v Zemplínskych (predtým Sninských) Hámroch sa odliali zo železa aj také výrobky, ako je socha Herkulesa (1841), ktorá je dodnes umiestnená v parku pred kaštieľom v Snine alebo aj štyri sochy levov pred kaštieľom v Humennom. Pre spracovanie železa a jeho výrobu sa využívalo na tvorbu energie drevené uhlie, ktoré sa pálilo z bukového dreva z vihorlatských lesov a okolo Jozefovej doliny.
Po smrti Jozefa Rholla železiarne v Zemplínskych Hámroch pripadli jeho synovi Štefanovi a v roku 1857 sa spomína aj jeho dcéra Klára, ktorá sa stala manželkou grófa Csákyho. Hámor v Sninských Hámroch (dnes Zemplínskych) spravovali odborníci z Margecian a ostatných železiarní, ktoré patrili Rhollovcom. V blízkosti železiarní sa začala postupne formovať osada pod názvom Sninské Hámre a od roku 1956 sa z osady vytvorila samostatná dediny - Zemplínske Hámre s 1200 obyvateľmi, pod majestátnym Sninským kameňom.
V roku 1842 sa v Zemplínskych Hámroch vyrobilo 5931 viedenských centov železa a pre porovnanie v Remetských Hámroch a Krompachoch v tom istom roku sa vyrobilo po desaťtisíc spomínaných viedenských centov železa. Koncom 19. a na začiatku 20. storočia železiarstvo sa aj v tejto lokalite dostalo do hlbokej krízy a to spôsobilo postupný zánik hámrov v Zemplíne pod Vihorlatom. Najdlhšie si svoju životnosť dokázali zachovať železiarne v Remetských Hámroch.
Po železiarňach v Zemplínskych Hámroch sa zachovali len niektoré pamiatky. Okrem spomínaných odliatych sôch (levy a socha Herkula) v potoku sa našiel kameň, ktorý sa v železiarňach používal na odlievanie spomínaných, dnes už veľmi vzácnych pamiatok. Po zániku hámru v Zemplínskych Hámroch sa ľudia začali venovať výrobe dreveného uhlia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
