Po oddelení od neho vzniklo mečiarstvo ako samostatné remeslo. Najstarší mečiarsky cech na území Slovenska bol v 15. storočí v Košiciach. Samostatné cechy boli okrem Košíc v Štítniku a Banskej Bystrici, v ďalších devätnástich mestách boli mečiari v cechoch s inými remeselníkmi. Podľa špecifikácie zamestnaní v Košiciach v rokoch 1393 - 1405, ktorú uvádza vo svojej publikácii "Počiatky Košíc a zrod metropoly" prof. Dr. O. R. Halaga boli medzi 230 zamestnaneckými špecializáciami aj výrobcovia zbraní (deväť špecializácií). Medzi nimi bolo v meste 15 mečiarov (označovali sa v spisoch ako "gladiator, swertfeger). Popri nich sa uvádza 26 výrobcov lukov (bogner) a až 74 výrobcov brnení - klampiarov (platener, plotner).
Mečiari vyrábali sečné či bodné, útočné a obranné pobočné zbrane na boj zblízka. Ovládali sa jednou alebo obidvoma rukami. Meče sa rozlišovali podľa svojho určenia. Pre jazdcov napr. vyrábali tzv. rapíre s trojhrannou rovnou a zahrotenou čepeľou, paloše s rovnou čepeľou. Z dielní mečiarov vychádzali meče s rovnou aj zvlnenou čepeľou (plamenné meče alebo šaršúny) na sekanie i bodanie, ľahšie kordy s rovnou a silne zahrotenou čepeľou na bodanie, šable so zakrivenou čepeľou na sekanie, krátke meče - tesáky so širokou čepeľou, dvojručné popravčie meče, krátke obojstranné ostré dýky na bodanie. Od 18. storočia sa vyrábali bodáky na pušky s plochou alebo trojhrannou až päťhrannou čepeľou. Čepeľ, ktorú vyrábali z ocele, bola zakončená priečkou a stopkou na pripevnenie rukoväte z dreva, kosti, rohoviny, neskoršie so štítkom, košom na ochranu päste. Rukoväť aj čepeľ boli často zdobené zlatom, striebrom a vykladané drahokamami, podľa majetkových pomerov a mešca objednávateľa. Tieto zbrane sa zasúvali do kovovej alebo koženej, vnútri drevom vyloženej pošvy.
Košickí mečiari patrili v 15. - 16. storočí k najvýznamnejším a boli vyhľadávaní. V 17. - 18. storočí mali veľmi dobrú povesť mečiari v Štítniku, o čom svedčí aj množstvo objednávok a záznamy v písomných dokladoch. Počas povstania Františka II. Rákocziho bol Štítnik s Banskou Bystricou základňou výroby zbraní pre povstalcov a táto dosiahla obrovské rozmery. So zmenou vojenskej techniky a s nástupom manufaktúrnej a priemyselnej výroby mečiarstvo ako samostatné remeslo zaniklo. V roku 1828 bol na území Slovenska už len jediný mečiarsky majster a to v Nitre. V tom čase v manufaktúre v Banskej Bystrici - Kráľovej vyrábali šable, kordy a bajonety. Rozšírila sa počas napoleonských vojen pre veľké množstvo objednávok týchto zbraní.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
