začala včera vo Varšave.
O rozdieloch a spoločných momentoch pri sledovaní ľudí vo východnej a strednej Európe v rokoch 1945 až 1989 diskutujú do soboty vedci, politici a právnici z krajín bývalého komunistického bloku. Začiatok podujatia patril otázkam morálnych aspektov v zaobchádzaní s aktmi bezpečnostnej služby. Táto téma je momentálne nanajvýš aktuálna v Poľsku, kde odhalenie skutočných a údajných špicľov čoraz viac ovplyvňuje predvolebnú kampaň. Skôr, ako niekto tajného spolupracovníka bezpečnostného aparátu odsúdi, mal by poznať vtedajšie okolnosti. "Takáto spolupráca má vždy vlastnú, často dramatickú históriu." Práve tu sa robia chyby, zhrnul Slovák Ján Pešek skúsenosti so sprístupňovaním materiálov tajných služieb na Slovensku. Na Slovensku boli publikované tak zoznamy spolupracovníkov ako aj dôstojníkov spravodajských služieb. Najprudšie reakcie zo strany verejnosti vyvolali mená udavačov, nie politicky zodpovedných. "Spolupracovníci boli často takisto obeťami, ich vina je relatívna," povedal Pešek. Okrem nájdenia pravdy sa má sprístupnením aktov tajných služieb vytvoriť taktiež možnosť na spoločenské zmierenie, povedal nemecký historik Erhart Neubert.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
