2007 až 2013. Pôvodný návrh únie rátal s využitím 39,5 percenta výdavkov rozpočtu na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Komisia navrhla znížiť dotácie poľnohospodárom o jednu pätinu. Slovensko by v tomto prípade dostalo do osobitného takzvaného poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka namiesto sľubovaných vyše dvoch miliárd iba 1,7 miliardy eur. To znamená, že vidiek ostane ukrátený o 11,7 miliardy korún oproti pôvodnému návrhu.

Nesúhlas dotknutých

S razantným znížením príspevkov únie nesúhlasia niektoré stavovské organizácie farmárov a zástupcovia vidieka. Vidiecky parlament (VIPA) na Slovensku je zásadne proti kráteniu zdrojov na rozvoj vidieka. Podobne ako 19 členov únie sa pripojil k výzve Áno vidieckej Európe. "VIPA nesúhlasí s tým, aby sa výrazne krátenie rozpočtu dotklo rozvoja vidieka. Vidiek tvorí 90 percent územia únie a 80 percent územia Slovenska," povedala členka predsedníctva VIPA Adriana Verešpejová.

Zníženie príspevkov z eurofondov bude mať mimoriadne vážny dosah na slovenských poľnohospodárov aj podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Ako povedal jej predseda Ivan Oravec, "pôvodne navrhované množstvo peňazí pre nás bolo nevyhnutné. Pôjdu do investícií, ktoré rozhodnú o budúcej konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. Strojový park je veľmi zastaraný. Hlad po modernizácií si vyžiada veľké investície."

Ekonómovia chcú radšej vzdelanie

Namiesto poľnohospodárstva by ekonómovia presunuli peniaze z eurofondov radšej na podporu vedy. "Z trhového hľadiska je efektívnejšie dávať peniaze únie do výskumu a vzdelávania ako do poľnohospodárstva a na rozvoj vidieka," povedal analytik Slovenskej Sporiteľne Juraj Kotian. "Peniaze idú farmárom, aby si mohli navzájom konkurovať. Ak budú dotácie znížené celoplošne, vzájomná konkurencieschopnosť neutrpí," dodal Kotian.

"O činnosti ako napríklad turistika či výstavba penziónov sa má postarať trh. Financovanie poľnohospodárstva a rozvoja vidieka je aktuálnou hrozbou, že sa dotácie Európskej únie minú účinkom a budú prejedené," povedal analytik ING banky Ján Tóth.

Konkurencieschopnosť poľnohospodárov ovplyvňujú najmä priame platby, ktoré dostávajú z nášho rozpočtu. "Vlani boli priame platby z bruselského rozpočtu na úrovni 25 percent únie, každým rokom sa zvyšujú o päť percent. Viete si predstaviť, ako sú naši farmári oproti rakúskym znevýhodnení," povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Czajlíková.

Zo štrukturálneho fondu poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka dostaneme do konca budúceho roku 18 miliárd korún. Ku koncu apríla prekročili evidované žiadosti 12 miliárd. Do pôdohospodárstva na Slovensku by tento rok malo pritiecť takmer 21 miliárd korún z verejných zdrojov. Tento sektor sa pritom vlani na celkovej veľkosti slovenskej ekonomiky podieľal len do výšky 3,3 percenta.

Igor PLÁVKA a sita

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.