Jakubany, Tichý Potok, Nižný Slavkov, Bijacovce, Levoča a Spišský Štvrtok. Na tomto území prevažuje lesom porastený hornatinový typ krajiny s minimálnou hustotou osídlenia. Hneď dva vrchy pohoria - Čierna hora a Siminy, dosahujú maximálnu výšku, ktorá je 1 289 m nad morom. Dôvod pozície pohoria v ústraní pozornosti turistickej verejnosti je nanajvýš prozaický - takmer celé územie Levočských vrchov zabral Vojenský výcvikový priestor Javorina, kvôli ktorému bolo vysídlených niekoľko obcí a celá oblasť uzavretá pre bežného návštevníka. Len južné a severovýchodné okrajové časti boli dostupné pre turistiku a existuje v nich riedka sieť značených chodníkov. Spoločenské zmeny a rušenie vojenského pásma v posledných rokoch podsúva predpoklad, že na území Levočských vrchov môže dôjsť v priebehu niekoľkých rokov k rozvoju turistiky, najmä, ak bola táto oblasť dlhé roky neprístupná a má stále pre bežných ľudí tak trocha príchuť zakázaného ovocia.
Levočské vrchy majú rozhodne čo ponúknuť. Či sú to už hlboké, prevažne ihličnaté lesy, svieže horské lúky, alebo zástupcovia vzácnej flóry a fauny. Práve v spomínaných okrajových častiach sa vytvorila krajinársky mimoriadne príťažlivá symbióza medzi človekom a prírodou - podhorské a horské lúky boli pravidelne kosené, čím vznikali špecifické rastlinné spoločenstvá a malebné scenérie s drevenými senníkmi.
Pekným príkladom takejto krajiny je okolie obce Tichý Potok v okrese Sabinov, známej verejnosti najmä spormi okolo plánovanej výstavby vodného diela. Práve v okolí Tichého potoka sa môže návštevník pokochať typickými horskými lúkami, navyše pohodlne a spoľahlivo prístupnými. Južne od Tichého potoka sa nachádza aj jedno z mála chránených území Levočských vrchov - Chránené nálezisko Bišar. Toto územie má štatút chráneného od roku 1979 na ploche 1,67 ha, pričom hlavným dôvodom ochrany je výskyt vzácnej ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) v spoločenstvách horských kvetnatých lúk.
Nálezisko leží na severovýchodných svahoch vrchu Bišar (981 m). Tunajšie vrcholové a svahové lúky tvoria príťažlivú mozaiku s remízkami a krovinami, ktoré oddeľovali a členili niekdajšie pastviny, neskôr kosené lúky. Aj tento fakt je príkladom, že za ochranou prírody netreba niekedy hľadať úplnú izoláciu človeka od územia, ale skôr vhodnú symbiózu. Ak by totiž neboli lúky hospodársky využívané, postupne by zarástli, stratili svoj charakter a vzácne rastliny by tu stratili prirodzený biotop. Pochopiteľne, pri návšteve tohto územia treba myslieť na to, že ľalia cibuľkonosná je zákonom prísne chránená a akékoľvek jej porušovanie, či už trhanie, alebo vykopávanie cibúľ, je zakázané. Okrem nej rastú na spomínanom území aj ďalšie zaujímavé druhy, ktoré robia z Bišaru botanickú lokalitu z celoslovenským významom.
Je nepochybné, že Levočské vrchy budú mať v budúcnosti čo ponúknuť turistickej verejnosti. Spomínaná lokalita je zatiaľ akousi "prieskumnou vzorkou" v malej "terra incognita" medzi Spišom a Šarišom.
BEDEKER
Prístup: Východiskom je obec Tichý Potok (527 m), dostupná autobusovým spojením z Prešova a Sabinova cez Lipany. Tu sa začína červená turistická značka, ktorá prejde cez Torysu a stúpa proti toku potoka Černákovec. Približne po poldruha kilometri odbočí pevná cesta doprava, treba sa však držať značky a toku potoka a neustále naberať výšku. Po strmom výstupe lesom sa začínajú postupne objavovať vrcholové lúky a poľany s budovami drevených senníkov, ktoré dodávajú trase malebný ráz. Značka vedie západným okrajom chráneného náleziska (po ľavej ruke) a napokon vrcholí na kóte Bišar (981 m, 1 a 1/2 h). Tu sa stáča doľava, na východ a pokračuje zvlneným hrebeňom, postupne vychádza na rozsiahle lúky v okolí vrchu Strieborná hora (949 m, 2 a 1/4 h). Tu sa oplatí zísť zo značky a potúlať sa po peknom okolí, ktoré ponúka zaujímavé pohľady na okolité pohoria. Chodník postupne klesá do lesa, kde traverzovou cestou zostupuje až do dediny Nižný Slavkov (516 m, 3 a 1/2 h).
Zaujímavosti okolia: Spišská (1 056 m), hrebeňovka Bachurne a Braniska, Bachureň (1 081 m), Smrekovica (1 200 m), senníková dolina Čierny Močiar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
