12 hodín len posedáva. Chovateľ by mal každé z nich po vyliahnutí odvážiť a zmerať. Ak dosahuje aspoň 0,7 kilogramu a viac ako 25 centimetrov, netreba sa obávať o jeho prežitie, pokiaľ pri odchove nezlyhá ľudský faktor. Vhodné je označiť si mláďa krídelnou značkou v nadväznosti na údaje z liahenského denníka.
Niektorí chovatelia vrátia mladého pštrosa po zistení týchto údajov do doliahňovej debničky (rozhodne nepatrí medzi vajcia, v ktorých prebieha liahnutie či kľuvanie). Tu môže zostať do veku 3 dní, alebo ho presunieme do samostatného odchovného priestoru s dostatočnou kapacitou vzduchu a stálou teplotou, ktorá však nie je zabezpečená priamym vyhrievaním. Podložka musí mať jemne zdrsnený povrch, aby sa kurčaťu nerozchádzali beháky, aj keď v prvých hodinách len posedáva a neprijíma potravu.
Občas treba skontrolovať reakcie mláďaťa na vonkajšie podnety. Je to obdobie, kedy si vyžaduje pokoj a čo najmenej zásahov do jeho identity. Ak by bolo v jeho prítomnosti čo i len o deň staršie pštrosíča, stalo by sa terčom jeho útokov. Až na 3. alebo 4. deň, keď už pobieha po odchovni a je čiperné, presunieme kurča do kruhového alebo elipsovitého priestoru, v ktorom dostáva krmivo dosýta a primerane teplú vodu na napájanie.
Zdroj tepla umiestnime excentricky, aby zviera malo dostatok miesta uniknúť spod sálavých lúčov. Pod zdrojom má teplota dosahovať 31 až 33 oC a vo vzdialenosti 1,5 až 2,0 metra okolo 18 °C. Aby únik tepla nebol veľký, vyhrievaný priestor zvyčajne obstavíme sadrokartónom. V tomto období sa už môžeme zvieratám venovať, hladkať ich najmä po krku, učiť ich reagovať na mená a pískanie, aby sa nám v budúcnosti s nimi lepšie pracovalo pri nutných úkonoch. Na základe takto vytvoreného kontaktu a pri počutí zafixovaného zvuku budeme sa medzi nimi pohybovať bezpečnejšie. Po dvoch týždňoch znižujeme teplotu pod zdrojom na 26 až 29 °C, v ďalších týždňoch postupne na 21 až 26 °C. Takto ju udržiavame do 6. až 8. týždňa.
V prvých troch týždňoch potrebujú kurčatá stále osvetlenie, neskoršie zdroj svetla postupne stlmujeme až vypíname. Do ohradeného priestoru umiestňujeme zvieratá najviac v mesačnom rozpätí liahnutia. Pre staršie pripravujeme už výbeh, ktorý má byť suchý, čistý, bez vysušenej vegetácie a výkalov. Mláďatá vypúšťame do neho za priaznivého slnečného, bezveterného počasia, zvyčajne poobede. Pre mladé pštrosy je to síce veľký, ale kladne pôsobiaci stres, lebo vo výbehu sú v stálej aktivite, zaneprázdnené neustálym hľadaním i zobaním a zároveň si spevňujú končatiny. Na noc ich zatvárame do priestoru, ktorý temperujeme, podobne ako keď sú chladné dni. Ešte aj v tomto veku je dôležité, aby neprechladli a nezmokli.
Kŕmenie domácimi krmivami nie je zaužívané. Potrava, ktorú im ponúkajú rodičia pozostáva z komponentov, ktoré u nás nie sú dostupné. Pri použití doma pripraveného krmiva (šroty s minimálnym podielom živočíšnych krmív) hrozí riziko výskytu hnačiek až uhynutia zvieraťa. Na Slovensku takmer všetci chovatelia skrmujú priemyselne vyrábanú zmes pre mláďatá do 7. týždňa (nemá špeciálny názov), ktorú obohacujú rozdrobeným vareným vajcom a nadrobno nakrajaným myším chvostíkom. Mladé ani dospelé pštrosy neobľubujú žihľavu.
Autor: Ing. Peter ORSZÁG
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
