chvíľu je to tak, ako predtým!" Pôvodcami neporiadku je jednak muž, ktorému je jedno, či si odloží rifle na stôl alebo na zem, ponožky sa málokedy vyskytujú v páre a doska na WC je už otrepaná záležitosť. Okrem neho sú to deti. Ženy nechápu, ako je to možné, že deti si môžu brať vzor práve od neporiadneho otca a nie od matky, ktorá po nich dáva všetko do poriadku. "Prečo to robia a ako v tom môžu byť?" - pýtajú sa mamičky a manželky.
Každý má pre slovo "poriadok" inú definíciu a mnohí si myslíme, že poriadkumilovný človek sa takým narodí a že neporiadok je charakterová chyba. Pritom neporiadok je otázka organizácie. Pod pojmom poriadok si dospelí predstavujeme, že každá vec je na svojom mieste, nikde sa nič nepovaľuje a celok pôsobí upravene. Väčšina detí uvažuje ináč: sú spokojné, ak majú poruke všetko, čo potrebujú alebo čo by mohli potrebovať. Prečo by dávali stavebnicu do krabice, keď výstavba mesta vlastne nikdy nekončí. Je to akýsi kreatívny chaos, podobajúci sa prostrediu, ktorým sa muži radi obklopujú vo svojej dielni alebo garáži, ktoré považujú za svoj súkromný priestor. Deti tiež ťažko chápu, prečo by mali dávať šaty, nohavice, bundy do skrine, keď si ich na druhý deň zase oblečú. To je aj názor mnohých otcov detí, ktorí sa odvolávajú na ich príklad. Keď tak môžu robiť dospelí, prečo to neplatí pre ne? Sú deti i muži naozaj takí neporiadni alebo ženy také prehnane chúlostivé na poriadok? Nechceme generalizovať, aby sme sa nedotkli poriadnych, puntičkárskych, pedantných otcov rodín. V tom či onom prípade by mali rodičia ťahať za jeden povraz a vyriešiť dôležitú úlohu: naučiť deti udržiavať rozumný stupeň poriadku prijateľný pre obidve strany. Tiež im ukázať, že neupratujeme preto, lebo je sobota alebo to matka prikázala, ale aby sme našli rýchlo to, čo chceme a neprehrabávali sa v množstve všetkého možného. Aby sme si mali kde sadnúť, ale keď kreslá a stoličky sú obložené šatstvom, musíme buď veci dať na kopu alebo ich unavení prácne triediť.
Príklady priťahujú - hovorili starí Rimania a táto múdrosť nestratila platnosť ani dnes. Deti sa učia na príkladoch a z detí poriadnych rodičov vyrastú poriadni dospelí. Vnímajú, ako systematicky sú usporiadané trebárs príbory, uteráky, knihy. Dôležité "rodinné" veci ako nožnice, baterka, lopatka by mali mať stále miesto, aby boli poruke. Ak ich tam niekto nevráti, trebárs otec dieťaťa, treba mu to pripomenúť. Dôležité je nezhromažďovať veci, lebo sa zídu, aj keď je v nedohľadne, že z otca rodiny bude napr. klampiar, lebo doniesol od kontajnera kusy plechu a ku koníčkom má ďaleko. Ak sa stane udržiavanie poriadku spoločnou vecou, určite nebude všetko hore nohami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
