predurčila život vládnej koalície, bude mať aspoň nejakých náhradných vinníkov. Náhradných - dobre čítate. Treba totiž povedať, že trojka sa zodpovedala nie priamo z odpočúvania, ale iba z nedbanlivostného deliktu, ktorého sa mali dopustiť tým, že ako zodpovední príslušníci SIS technicky nezabezpečili systém proti nelegálnym nahrávkam, hoci bolo dlhodobo známe, že takýto problém existuje.
Sudca prvostupňového súdu však videl veci inak. K zneužitiu právomocí verejného činiteľa zo strany obvinených vraj nedošlo, neexistuje totiž jediný priamy dôkaz. Zaujímavé. Ťažko normálnym rozumom pochopiť, ako si taký právny názor sudca Farkaš vytvoril, keďže každý uzná, že ak je raz niekto platený v tajnej službe za technickú spoľahlivosť systému a vie o tom, že sú v ňom "diery", a napriek tomu sa mu "samovyrobia" nevyžiadané záznamy, z ktorých jeden, práve s Pavlom Ruskom, unikne až do systému ministerstva vnútra, tak by asi dotyčný nejako zodpovedný byť mal. Pavol Rusko má plnú pravdu v tom, že tento súdny proces neriešil základnú otázku, ktorou je, kto si odpočúvanie objednal a ako sa nahrávky dostali do systému rezortu vnútra.
Pamätáme si dobre, že táto záhada predsedu ANO tak rozčertila, že rozpútal prvú veľkú koaličnú krízu. Neváhal obviniť priamo Vladimíra Palka z odpočúvania jeho maličkosti. Až neskoršie vyšetrovanie odhalilo, že napichnutý nebol Ruskov mobil, ale pevná linka redaktora denníka SME. Samozrejme, nelegálne. Neskôr kauza gradovala, keď iný exredaktor SME, ktorý bol Vladimírom Mitrom menovaný za námestníka SIS, vyrobil spravodajskú hru (anonymný fax z hotela Danube), ktorá mala dokázať, že Palko nelegálne odmazával vlastný odpočúvací systém a teda stopy v afére Rusko-SME začínajú v pracovni ministra vnútra... Práve angažmán Petra Tótha opodstatňuje podozrenie, že únik nahrávok zo SIS do systému vnútra, čo vyšetrovanie prokuratúry dokázalo, nebol žiadnou náhodou, ale premyslene zorganizovanou provokáciou s jasným politickým zámerom. V tomto svetle vyzerá včerajšie oslobodenie troch príslušníkov (dvaja ešte slúžia, tretí odišiel) SIS ešte čudnejšie. Aj neskoršie svedectvá, napr. exriaditeľa NBÚ Jána Mojžiša, zakladajú podozrenie, že v SIS si nelegálne nahrávky nielen zaznamenávali, ale s nimi aj čulo kšeftovali. Ak pamäť neklame, Mojžiš hovoril o stovkách nelegálne odpočúvaných podnikateľov, politikov, novinárov...
Vojenská prokuratúra sa svojho času pustila do vyšetrovania kauzy s veľkým elánom. Pamätáme si silné slová samotného Dobroslava Trnku, vtedajšieho šéfa VP, či jeho námestníka Gardeckého, že objednávateľov i realizátorov chytia. Nestalo sa a treba povedať, že nad účinkovaním prokurátorov v prípade odposluchu Rusko-SME visia veľké otázniky. Polícia, ktorá vyšetrovala v prvej fáze, začala s rozmachom a politické krytie Vladimíra Palka bolo istou garanciou, že sa konečne podarí strhnúť oponu z nelegálnych aktivít Mitrovej SIS. Potom však vstúpil do hry bývalý generálny prokurátor Hanzel, políciu odstavil a prípad pridelil vojenským prokurátorom, ktorí skončili len pri rečiach. Tri obžaloby zo zneužitia právomocí boli len náplasťou na vzbudené očakávania.
Terajšie oslobodzovacie rozsudky pripomínajú, že na Slovensku sa nedoťahujú najťažšie podozrenia zo zneužitia moci štátnych orgánov. Ak vezmeme tento odposluch i s pozadím, ktoré necháva za sebou tušiť, v rukách prokurátorov sa rozplynula kauza s bezpochyby najväčším potenciálom objasniť kriminálnu podstatu mocenských zápasov na Slovensku a dostať významné kvantum aktérov - nielen z tajnej služby - do basy.
Výstrahou a pointou pre dnešok je, že na vláde práve leží novela zákona o tajných službách, kde jedným zo sporných bodov je odpočúvanie. Koaliční politici sú jednotní v názore, že kompetencie a akčný rádius služieb (okrem SIS i dve vojenské) treba posilniť, s kontrolnými mechanizmami si však starosti nerobia. Práve Vladimír Palko je najväčším odporcom ustanovenia, aby SIS bola povinná najneskôr do piatich rokov vyrozumieť všetkých odpočúvaných, u ktorých sa "podozrenie" nepotvrdilo, o vykonaní "úkonu". Vraj by to "znížilo autoritu štátu". Pritom v nedávno prijatom Trestnom poriadku bola schválená podobná povinnosť pre policajné orgány v lehote najneskôr troch rokov. SIS je dnes mimo efektívnej kontroly presne tak, ako bola za Lexu či za Mitra a napriek skutočnosti, že Pittner musel prepúšťať eštebákov, nevidieť seriózne garancie toho, že by už excesy a zneužívanie "informačno-technických prostriedkov" mali byť minulosťou. Neslávny skorokoniec (rozsudok nie je právoplatný, prokurátor sa odvolal) odposluchu SME-Rusko, ktorý ani po dva a pol roku nemá vinníkov, je nesmierne výstražným mementom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
