desaťtisíce Čechov a Slovákov. Približne 700 000 imigrantov z celkového počtu dvoch miliónov napokon ostalo v Rakúsku, ostatní smerovali do USA, Austrálie, Kanady a ďalších západoeurópskych krajín.
Najväčšie imigrantské vlny zaznamenali v rokoch 1956, 1968 - Pražská jar, 1980 a 1992. Z dôvodu svojho geografického postavenia je Rakúsko už desaťročia dôležitou nárazníkovou krajinou Európy a štátom, ktorý "poskytuje prvú pomoc" utečencom a prisťahovalcom, informoval včera rakúsky Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR). Veľká vlna azylantov nasledovala po skončení druhej svetovej vojny, keď hľadalo útočište v spojencami okupovanom Rakúsku približne 1,4 milióna deportovaných, alebo násilne odsunutých osôb. Skutočne prvá veľká vlna už v neutrálnom Rakúsku sa odohrala v roku 1956, keď po násilne potlačenom ľudovom povstaní v Maďarsku sovietskymi tankami hľadalo v Rakúsku útočište najmenej 180 000 ľudí. V roku 1968 po potlačení Pražskej jari a vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa emigrovalo do Rakúska približne 162 000 Čechov a Slovákov. Dvetisíc z nich zostalo doteraz žiť na území alpskej krajiny. Veľa z nich skončilo v Nemecku, USA, Kanade, Austrálii, ale značný počet sa vrátil naspäť do vlasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
