návrhov na doplnenie programu. Vyskytlo sa tam všeličo. Napríklad aj výzva, aby NR SR zaviazala premiéra k účasti na dnešnej prednáške Ivana Gašparoviča o stave republiky, hoci predkladateľovi Ficovi je známe, že jeho najmilší priateľ Dzurinda sa nachádza v Dánsku na štátnej návšteve. A sotva by ju prerušil, keby - nedajbože - plénum návrh schválilo.
Nikoho ale nenapadlo navrhnúť, aby Dzurinda podal parlamentu správu o výsledkoch summitu EÚ a najmä - čo z neho vyplýva nielen pre slovenskú politiku, ale vôbec budúcnosť. Toto je svedectvo o nevýslovnej povrchnosti poslancov, o ich odtrhnutosti od reality. Aby bolo jasné: Neexistuje akútnejšia a podstatnejšia téma, ktorou by sa mohli zaoberať ako ústavný a rozpočtový bankrot EÚ. Vo všetkých okolitých krajinách sa horúčkovito zvolávajú politické porady, ktoré majú riešiť, čo ďalej. To, čo sa odohralo minulý týždeň v Bruseli, môže zmeniť od podlahy príbeh Európskej únie a Slovenska v nej. Len naši poslanci premávajú ako bezprizorní a neregistrujú, koľko bije.
Vo vzduchu visí napríklad nedohoda o rozpočtovom výhľade EÚ, čo znamená úplne iné reálie, pokiaľ ide o verejné financie, než v akých sme dlhodobo plánovali a žili. Konkrétne, v minimalistickej verzii, mínus 8 miliárd eur v rokoch 2007-13. Zrovna autor tohto textu si nemyslí, že prísť o tie peniaze by bola veľká katastrofa, všetci politici ale doteraz predstierali, že dávky z fondov sú spasenie. Po výbuchu v Bruseli nie je jasné, koľko príde a či vôbec niečo.
Iná vec - ďalšie rozširovanie únie je spochybnené veľmi silne. Nie je pritom reč o Turecku či Ukrajine, ale otázniky vyrastajú dokonca aj nad Rumunskom a Bulharskom, ktoré už sú po prístupovom procese. To však nebránilo včera ctihodnej NR SR, aby ratifikovala ako vôbec prvá v únii členstvo týchto dvoch krajín. Nič zásadné sa isteže nedeje, bez nového rozpočtu EÚ ale nie je jasné, či technicky sa dvaja noví dajú vôbec pričleniť. V slovenskom parlamente ale nejasnosti tohto typu nehrajú rolu. Správajú sa, akoby sa nič nestalo.
Pritom aj z ústavov sídliacich v Bruseli a financovaných EÚ už vychádzajú prognózy, že totálny útlm v EÚ môže trvať 3 až 5 rokov. Nemusí - ale môže. Politická realita sa pohla. Ak nie hodiť za hlavu, tak minimálne zmraziť sa dajú všetky rozvojové plány, ktoré sa pre čerpanie fondov a pod. prijali. Možno to dopadne inak, ale nevedno. Keby títo politici trošku mysleli na ľudí, ktorých údajne zastupujú, a nie iba na svoje chiméry a efemérne agendy, tak Dzurindu by vyzvali do parlamentnej diskusie o EÚ hneď po návrate z Kodane. Ale kdeže - opozícia ako v tranze zbiera autogramy na jeho odvolanie. Oni nič iné nevedia. Úplne mimo misy, úplne preč z kontextu.
Jediný predseda Hrušovský v pondelok zašveholil, že "by bolo vhodné, keby premiér informoval o summite EÚ, čo sa udialo (...)". Veru vhodné - ale čo pre to urobil? Z ústavného zákona o "spolupráci NR SR a vlády (...)" urobilo KDH pred rokom veľkú tému a keď jeho prijatie v júni 2004 presadilo, oslavovali to ako veľké víťazstvo nad Kukanom a SDKÚ. Potom sa podľa tohto zákona zriadil veľký parlamentný výbor, ktorý mal strážiť vládu a prijímať odporučenia "v zásadných otázkach" pre ministrov, ktorí odchádzali vyjednávať do Bruselu. Dnes sa dá povedať, že výbor splnil iba jeden účel, ale ten na sto percent - politicky zviditeľnil Tibora Mikuša, svojho predsedu z HZDS. Ani on, ani nikto iný ale nezvolal výbor pred summitom, na ktorý išiel Dzurinda s mandátom, aký si sám napísal. Niežeby niečo zásadného pokazil - na priebeh nemali východoeurópski politici temer žiadny vplyv. Za čo ale bojovali tí kádeháci, keď chceli, aby stanoviská k zásadným otázkam tvoril parlament?
Môžeme si byť stopercentne istí, že na novú realitu nezareaguje ani Gašparovič v dnešnom prejave - vedenie má ešte dlhšie ako kolegovia z radov nižších ústavných činiteľov. Ťažiskom jeho správy, ktorú Hrušovský označil za vôbec najdôležitejší bod schôdze, bude zrejme snaha o vybalancovanie aktív a pasív medzi koalíciou a opozíciou tak, aby nikoho ani nenapadlo podozrievať ho z nejakej straníckej úchylky. To je Gašparovičov prezidentský program - tváriť sa, že nikomu nenadržiava. Ale nechajme sa prekvapiť. Väčší šok, než aký sa dostavil pred týždňom, nás stihnúť nemôže. Ledaže by sa kádeháci už ani nevrátili do parlamentu, ktorý opustili údajne iba do mimoriadnej koaličnej rady.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.