novú situáciu po bruselskom summite, sa ukázal mylný. Problému venoval Ivan Gašparovič celú jednu vetu, čo sa musí oceniť, keďže iba tri dni, ktoré mal na reakciu k dispozícii, nestačili na to, aby prepísal pol textu.
Iná vec je, že by neškodilo prepísať text celý. Dlhý tieň predchodcov Kováča i Schustera, ktorí založili konfrontačnú tradíciu prezidentských správ, prekročil Gašparovič formou, ale nie obsahom. Pochvalu zaslúži za nedramatický tón, ktorý nemal ambíciu vyvolať politické následky, na čo sme si zvykli u Schustera. To, čo vyvolal, bol festival očarujúcich úsmevov, ktoré vrhali v pozadí prísediaci Ivan Mikloš a Pál Csáky. Najmä minister financií pôsobil, akoby využíval prezidentov prejav na testovanie mediálnych grimás, ktoré mu predpísali imidžmejkri. Aj to svedčí o zmierlivom charaktere Gašparovičovej kreácie. Vo forme leží najväčší rozdiel oproti minulosti, hoci treba objektívne povedať, že vystresovať občiansku verejnosť ešte nad rámec toho, čo predvádza momentálne koalícia, by nedokázal zrejme ani Schuster v najlepšom vydaní.
Obsahovo zostal Gašparovič zajatcom svojho osobného založenia a dlhodobo známych názorov, ktoré sa len pokúsil zhutniť do ucelenej štruktúry. Ako Schuster pred ním, aj on začal povinnou pochvalou zahraničnej politiky. Vzápätí už potvrdil úprimnosť svojho vyznania, že nič zlé nevidí na tom, ak ani v prezidentskom úrade neopúšťa program HZD. To bola presne optika, ktorou premával od rezortu k rezortu so zrejmou ambíciou nevynechať nič horúce. Gašparovič - podobne ako predchodca - nepochopil, že správa o stave štátu (rovnako tak aj novoročný pozdrav) by mala byť čímsi viac než glosovaním reforiem a komentovaním aktuálnych problémov. Ako ľavicový komentátor však nič originálne nepredviedol. Poznatky napr. o "podozreniach na rôzne netransparentné získavanie politickej podpory" (a veľa, veľa podobného) sú zaiste opodstatnené, ale minimálne o rok staršie, než vstup Gašparoviča do funkcie. Malo by byť akousi základnou ambíciou takej výnimočnej príležitosti, akou je "správa o stave únie", nastoľovať myšlienky pôvodné, vnášať nové motívy do spoločenskej diskusie. Na toto Gašparovič evidentne nestačí, nemá vlastné analytické myslenie. Problém je, a v tom tiež nadväzuje na tradíciu, že sa nedokázal za rok obklopiť ľuďmi, ktorí by boli schopní jeho myšlienkový svet tvorivo rozvíjať a pútavo predávať.
Že aké je komentovanie politiky zradné v správe, ktorá je výročná, ukázal pomerne rozsiahly priestor venovaný kultúre a médiám. Aká je pravdepodobnosť, že by sa dostal napr. ku "gýču a braku" (v jasnej narážke na STV), keby práve teraz nebola táto téma v kurze? Štátna hlava akoby nadväzovala aj na tradíciu podliehania lobistom. Iba pred čosi 2 týždňami prijal iniciatívu Verejnosť za verejnoprávnosť. Prezidentovi sa jednoducho nepatrí tak okato preberať názory určitej nátlakovej skupiny a zaujímať jednostranné stanoviská. Aj to je o kultúre...
V reči sa striedali čisté frázy a tzv. umiernená - podľa neho - kritika reforiem. Tvrdiť, že povinnosťou štátu je garantovať základné práva a slobody, je objavné. Užitočnejšie by ale bolo, keby povedal, v čom konkrétne v tejto oblasti SR zaostáva, aby bolo jasné, prečo to vyzdvihol. Netvrdíme, že v ničom nezaostáva, len nech to povie, ak už považoval za potrebné citovať ústavu... Kúzelný bol slogan "som za trhovú ekonomiku, ale nie za trhovú spoločnosť a trhovú morálku". Toto je zvrat, ktorý použilo pred Gašparovičom minimálne milión iných spoločenských kritikov. Takýto plagiát by sa do správy o stave republiky nemal dostať ani náhodou.
Ani do obľúbenej agendy sociálnej únosnosti nevniesol Gašparovič jediný nový pohľad. Opakoval postrehy, ktoré v rôznych obmenách sformulovali Smer, KOZ, SF, HZDS a pod. Štandardné opozičné motívy preberal miestami až otrocky. Napríklad tú časť správy SIS, ktorou je fascinovaný aj Fico - o tunelovaní, korupcii a pod. Tým prevzal aj jeho optiku - malo by to byť niečo extrémne. My však vieme, že rovnaké vety sa vyskytujú v správach všetkých tajných služieb... (Keby neboli, popreli by zmysel vlastnej existencie.) V tematických blokoch sme sa dozvedeli, že za zdravotnú starostlivosť, kultúru, sociálnu situáciu, základné slobody, a fakticky všetko zodpovedá - štát. Dobre, je to filozofia pána prezidenta, ale - tú už poznáme. Načo správu o stave republiky, keď niet pridanej hodnoty?
Fajn. Keďže sa už poznáme, treba veriť, že latku, ktorú si Gašparovič nastavil, druhá správa o rok nepodlezie. Preskočiť ju nepreskočí. Ak predsa áno, autor sa zase s radosťou ospravedlní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
