bolo príčinou nezáujmu. Keď sa v roku 1889 rozhodlo o zapojení mestského úradu do telefónnej siete, záujem stúpol. Manuálnu ústredňu so 40 účastníkmi dali do prevádzky v roku 1891, dokedy prebiehala pre nich montáž telefónnej siete. O dve roky ich bolo 90. Bol to v istom zmysle luxus, pretože telefón nemal veľký význam, až kým do siete neboli napojené všetky dôležitejšie úrady vrátane polície a železnice. Telefónne spojenie s Budapešťou bolo zavedené až od roku 1900.
Oproti tomu vo veľkej miere využívali Košičania služby telegrafu - v roku 1881 bolo poslaných okolo 20 tisíc platených a 1791 neplatených telegramov a košické telegrafné úrady sprostredkovali takmer 92 tisíc telegramov. Podľa štatistiky z roku 1894 pripadalo ročne na jedného Košičana 23 obyčajných listových zásielok, 3 doporučené listy, 9 korešpondenčných lístkov, 5 tlačív, 3 balíky a cenné listy.
Poštové úrady v Košiciach poskytovali aj osobitné služby: vydávali železničné cestovné lístky, podávali burzové správy, meteorologické hlásenia a po zriadení poštovej sporiteľne poskytovali peňažné služby na všetkých košických poštových úradoch.
(som)
Foto: Archív
Text k foto: Pošta pri železničnej stanici v Košiciach fungovala od roku 1886
Autor: PhDr. Klaudia Buganová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
