najkratšia a deň najdlhší, sa u nás začína leto.
Je to čas, kedy sa uctieva slnko v svojej kulminácii, ale aj iné živly, predovšetkým voda.
Aj tento čas v kresťanskej spoločnosti neostal bez posvätenia, lebo ako hlboko zakorenený pohanský rituál dostal mimoriadneho patróna svätého Jána Krstiteľa. Tento svätec bol veľkou osobnosťou na rozmedzí Starého a Nového zákona. Odvážny predchodca Krista, charizmatický prorok, strhujúci kazateľ a mučeník. Bol synom starozákonného proroka Zachariáša a Alžbety, blízkej príbuznej Panny Márie. Za prekliatie Herodesa Agripu pre sobáš s Herodiadou bol uvrhnutý do žalára. Jeho odťatú hlavu priniesla Salome na podnose pred kráľa ukrutníka. Tento výjav sa stal jedným z najfrekventovanejších symbolov svätého Jána. Býva zobrazovaný aj ako malé dieťa objímajúce barančeka, častá je póza so zdvihnutým prstom alebo s Baránkom božím na rukách. Pre Jána sa ujalo aj pomenovanie Hlas volajúci na púšti. V ľudových zvykoch je chápaný ako patrón času, v ktorom sa spájajú tajomstvá sily prírody a ľudských túžob.
Svätojánska noc sa vyznačovala množstvom individuálnych zvykov spájaných s čarami a mágiou. V čase rozkvitnutej bujnej prírody je pre magické úkony prirodzené užívať rastliny. Ženy ich chodievali zbierať na lúky a do lesa. Trhali kvitnúci ľubovník, vstavač, arniku, černobyľ a ďalšie, aby ich bolo devätoro. Nazývali ich "janovo žeľe," ktoré uvili do venca alebo kytičky a dali posvätiť v kostole. Muži hľadali v túto noc čarovnú rastlinu "jánovec" (prútnatec metlovitý). Účinne ochraňoval ľudí proti čarodejniciam, zlým duchom a vykurovali sa ním miesta znečistené od mátoh. Pri svite mesiaca mohli tiež nájsť papradie "čertovo rebro". Ak kvitlo ohnivým kvetom, mal byť práve na tomto mieste zakopaný poklad. Dievča, ktorú zanechal milý muselo nájsť "čertov opoloch" (ostropes obyčajný) alebo vŕbku úzkolistú, ktoré liečili nešťastnú lásku. Všetky tieto rastliny mali podľa ľudového podania optimum svojho účinku práve v čase sviatku Jána Krstiteľa. Verilo sa dokonca, že pred východom slnka hovoria kvitnúce rastliny ľudskou rečou a povedia akú chorobu vyliečia. V túto noc sa zbierala aj rosa na lúke, ktorá sa používala na čarovanie mlieka. Šťastný mal byť ten človek, ktorý videl svätojánsku mušku.
Nepochybne však táto noc patrila predovšetkým mládeži. Chlapci aj dievčatá boli hlavnými aktérmi svätojánskych ohňov, ktoré sa zapaľovali na vrcholkoch kopcov v predvečer sviatku.
Bol to krásny zážitok pre všetkých, pretože okrem vatier mladí zapaľovali aj fakle, ktoré vyhadzovali do vzduchu, alebo gúľali dole kopcom zapálené kolesá. Celú noc sa mládež zabávala, preskakovala ohne, pričom preskakovanie vo dvojici malo symboliku vstupu do manželského života. Všetky tieto úkony mali silný erotický charakter. Oheň bol zároveň uctievaný ako jeden zo životne dôležitých živlov. Preskakovanie ohňov malo mať všeobecne priaznivý účinok na zdravie a silu človeka. Popol z neho mal ochraňovať úrodu. V jánskom ohni sa pálili aj liečivé bylinky posvätené na Jána v predchádzajúci rok, aby oheň zničil už nepotrebné veci. Aby oheň dlhšie horel, hádzali do neho rascovú byľ. Jánska vatra však mala predovšetkým privolať dážď. V našom regióne sa ujal pre tento zvyk názov "sobotki, sobitki, subotečki", pretože vatry sa pálili v sobotu, alebo aj niekoľko sobôt pred Jánom.
Svätý Ján bol patrón pastierov, preto sa zapaľovali ohne na salašoch a pastieri mali v ten deň svoj stavovský sviatok. Jána si uctili mimoriadne aj krajčíri, kožušníci a garbiari. Bol často vzývaným ochrancom ľudí, ktorí boli odsúdení na smrť.
Už od stredoveku sa tento významný sviatok slávil púťami, procesiami a ľudovými slávnosťami V našich dedinách a mestečkách mu bolo postavených mnoho kaplniek, ku ktorým sa ľudia v deň jeho sviatku chodievali modliť za dobrú úrodu, proti krupobitiu a podobným prírodným pohromám.
Jedna kaplnka sa zachovala v krásnom malebnom prírodnom prostredí v osade Slovenské Cechy nad Gelnicou. Postavili ju miestni obyvatelia baníci v roku 1830. Jednopriestorovú kamennú stavbu pokrýva červená plechová strecha, z ktorej vyčnieva vstavaná vežička so štyrmi otvormi, zakrytými drevenými špaletami. Vo vnútri na čelnej stene visí olejomaľba s motívom Krstu Krista. v ľavom rohu je na podstavci drevený krídlový oltárik s námetmi zo života svätého Jána Krstiteľa, ktorý zhotovil miestny insitný rezbár Štefan Ilovič. Pri kaplnke sa konali odpustové slávnosti v deň sviatku patróna, dodnes sa udržujú.
Autor: PhDr. Klaudia Buganová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
